„Milujte krásu, vzlet, vysoké mysle, slobodu ducha, činy neodvislé.“
JUDr. Svetozár Hurban-Vajanský, vlastným menom Svetozár Miloslav Hurban sa narodil 16. januára 1847 v Hlbokom Hlbokéa skonal 17. augusta 1916 v Martine. Bol to slovenský spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik mimoriadneho významu pre Slovensko.
Svetozár Hurban Vajanský, syn národovca Jozefa Miloslava Hurbana a prvej slovenskej ochotníckej herečky – krásnej Aničky Jurkovičovej, kráčal v šľapajách svojich národne činných a slávnych rodičov. Napriek tomu, že jeho matka bola pokroková žena, nevzal si jej emancipačné snahy zrejme veľmi k srdcu. Inak by nemohol feminizmus nazvať „kus najhnusnejšej a najpodlejšej veci 19. storočia, t.j. kus feminizmu… Keď svrhne sa (žena) na mužatku, keď vystupuje na tribúnu, vtedy všetky tieto cnosti odhodí a zostáva – babizeň.“ – píše v Národných novinách v roku 1904. A hneď druhým dychom dodáva, že „zarábať na chlieb protiví sa ženskému povolaniu a hrať zástoj verejný – hľa, drahá teatrálna – pozbavuje ženu ženskosti a zväčša aj mravnosti.“ Inak však konal vo svojom súkromí – jeho dcéry si na nedostatok vzdelania naozaj nemohli sťažovať.
Napriek niektorým Vajanského takpovediac „zvláštnym“ názorom, napriek tomu všetkému Vajanského úsilie o oslobodenie podrobeného národa svojou podstatou malo aj svoju pozitívnu stránku. Práve tento aspekt v jeho publicistickej činnosti mu umožňoval s kritickým zanietením odhaľovať metódy i praktiky vládnucich strán i byrokratického štátneho aparátu. Svoju politickú koncepciu sformuloval v úvahe Nálady a výhľady, ktorá vyšla v osobitnom knižnom výtlačku v roku 1897. Vajanského činnosť bola bohatá a mnohostranná. Ani o jednom spisovateľovi sa nevyslovilo toľko protirečivých názorov ako o S. Hurbanovi. Bol spolutvorcom modernej slovenskej poézie i prózy, podnecoval ako umelec i kritik realistickú orientáciu slovesnej tvorby na Slovensku v poslednej štvrtine 19. storočia.
„Ani perly nebývajú veľké neporážajú veľkosťou, ale vnútornou hodnotou.“ — Svetozár Hurban-Vajanský
