07 Október, Piatok
 14 °C
TOP

Zvony kedysi plnili v živote človeka veľmi dôležitú úlohu

V minulosti zvony plnili veľmi dôležitú úlohu v každodennom živote a fungovali ako signálne hudobné nástroje. Nešlo len o zvolávanie na pobožnosť či modlitbu, zvony mali aj funkciu časomernú a ohlasovaciu.

„Zvony oznamovali požiare, povodne, príchod vzácnych hostí i vpád nepriateľských vojsk. Dokonca sa im pripisovala nadprirodzená moc vytvárať svojimi znejúcimi korpusmi účinnú zvukovú bariéru proti búrkam a víchriciam, ktoré ohrozovali úrodu na poliach,“ približuje Lucia Duchoňová, historička, vedúca oddelenia múzejných činností Západoslovenského múzea (ZsM) v Trnave. „Každý zvon, ktorý bol odliaty do veže niektorého z kostolov mal aj svoje zasvätenie, to znamená, že svätec, ktorému bol zvon zasvätený bol orodovníkom. V baroku dokonca dochádza k zasväteniu jedného zvona viacerým svätcom, stretávame sa aj so štyrmi zasväteniami na jednom zvone, a preto i jeho sila či moc bola oveľa väčšia,“ objasňuje historička.

Počiatky siahajú do Afriky

Používanie zvonov na signálne účely má svoje začiatky v severoafrických lokalitách, odkiaľ sa od začiatku 6. storočia šírilo cez Taliansko do celej Európy. Za prvých výborných kovolejárov v Európe považujeme Keltov. „Zo začiatku sa zvony kovali a nitovali zo železných platní. S ich odlievaním a používaním v kostoloch sa začalo od 8. storočia v benediktínskych kláštoroch. V 13. storočí sa zvonolejárstvo dostalo medzi mestské remeslá a zvonolejári mali v mestách stále dielne,“ hovorí odborníčka. Keďže barokové zvony, ktoré vznikali v období 16. a 17. storočia, dosahovali abnormálnu veľkosť, je pre toto obdobie charakteristické, že zvonolejárske dielne vznikali priamo pri kostoloch, aby sa zvony ľahšie inštalovali do ich veží. „Najstaršia písomná zmienka na Slovensku o troch zvonároch v bzovíckom kláštore pochádza z roku 1124, čo znamená, že tamojší kostol používal zvony už v prvej tretine 12. storočia. Prvý doložený majster zvonár, Konrád Gaal, bol zakladateľom zvonolejárne v Spišskej Novej Vsi, ktorá fungovala od roku 1357 do roku 1516. Na západnom Slovensku sa zvonolejárska činnosť sústredila do Bratislavy a do Trnavy,“ popisuje historička.

Zvony zozbierané z kovolejárskych dielní z celého Slovenska, vpravo hore zvon od bratislavského zvonolejára Krištofa Müllnera odliaty pre Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Trnave (bývalý klariský kostol, dnes súčasť budovy ZsM).

V Malom Ríme môžete obdivovať zvony z celého Slovenska

Zbierka zvonov, ktoré vystavujú v priestoroch Západoslovenského múzea v Trnave je najväčšou kolekciou tohto druhu u nás. Nájdete tam zvony z viacerých lokalít Slovenska. Najstarší z nich pochádza z 15. storočia z Podhorian od Popradu a medzi najväčšie patria zvony z obdobia baroka. Dominantné miesto v expozícii múzea má zvon uliaty trnavským zvonolejárom Alojzom Kurbelom v roku 1922 s vyobrazením Panny Márie a venovaný obetiam prvej svetovej vojny. V expozícii však môžete obdivovať 30 zvonov z rôznych lokalít našej vlasti. „Zásluhu má na tom niekdajší riaditeľ múzea Ing. Milan Petráš, ktorý bol predsedom Slovenskej kampanologickej spoločnosti a začiatkom 90.tych rokov 20. storočia odkúpil veľkú zbierku zvonov vyrobených na Slovensku od pani Marie Tomáškovej – Dytrichovej z Brodku u Přerova a pána Tkadleca z Halenkova z okresu Valašské Meziříčí. Rovnako priviezol do nášho múzea zvony z viacerých lokalít Slovenska a vyinštaloval jednu z najväčších kampanologických expozícií na Slovensku,“ vysvetľuje Lucia Duchoňová. „V našej zbierke nájdete zvony z rímsko-katolíckeho kostola v Žažkove v okrese Dolný Kubín (1558), z rímsko-katolíckeho kostola v Mýte pod Ďumbierom v okrese Brezno (16. Storočie), z rímsko-katolíckeho kostola v Tvarožnej v okrese Poprad (16. Storočie), z prešovskej zvonolejárskej dielne Mateja Ulricha (1673), z rímsko-katolíckeho kostola v Bytči v okrese Žilina (1598), z rímsko-katolíckeho kostola v Banskej Štiavnici (1836), z rímsko-katolíckeho kostola v Pači v okrese Rožňava (1840), ako aj z grécko-katolíckeho kostola v Prešove (1922). Najstarší zvon v expozícii pochádza z rímsko-katolíckeho kostola v Podhoranoch v okrese Poprad (15. storočie). Najväčšími zvonmi v expozícii trnavského múzea sú barokové zvony,“ vyratúva historička.

Zvony z trnavských zvonolejárskych dielní.

Získali aj zvony z Malého Ríma

Zámerom Milana Petráša však bolo, zozbierať aj zvony trnavské, čo sa mu tiež napokon podarilo. „Sága trnavských zvonolejárov po sebe zanechala veľa zvonov vo vežiach kostolov. Prvá doložená činnosť zvonolejára v Trnave, Jána Motku, je už zo 16. storočia, ale množstvo kostolov Malého Ríma poskytovalo pracovný priestor pre zvonolejárske dielne celého radu majstrov, ktorý začína Wolfgangom v prvej polovici 17. storočia. Zvonolejárstvo 18. storočia v Trnave je dokladom nie len náročnosti remesla, ale aj spoločenského statusu zvonolejárov, ktorých rodinné a obchodné zväzky nadväzujú na seba po niekoľko generácií,“ uzatvára rozprávanie Lucia Duchoňová.



Zvon z kovolejárskej dielne Bratov Fischerovcov (budova dielne Bratia Fischer sa nachádza ešte dnes na Dohnányho ulici pri zastávke MHD).
Najväčší rozmach dosiahlo zvonolejárstvo Bratov Fischerovcov po prvej svetovej vojne.

FOTO: RENÁTA KOPÁČOVÁ

Odoslať komentár