16 Apríl, Utorok
 6 °C
TOP

Nová vegetačná mapa Arktídy

Medzinárodný tím botanikov už mnoho desiatok rokov študuje a mapuje vegetáciu arktickej oblasti. Ekologické a stanovištné charakteristiky rastlinstva zaznamenávajú v unikátnej mape, ktorú sprístupňujú širokej vedeckej obci skúmajúcej túto oblasť Zeme. Spoluautorom novej vegetačnej mapy Arktídy je aj botanik Slovenskej akadémie vied (SAV).

Úsilie výskumného tímu zastrešuje projekt Cirkumpolárna vegetačná mapa Arktídy, ktorého členom je aj botanik Jozef Šibík z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i. (CBRB SAV, v. v. i.). „Arktický región je bohatý na trpasličie kríčky, vankúšovité a trsnaté byliny, lišajníky a machy, ktoré rastú blízko zeme, aby efektívne využívali špecifické mikroklimatické podmienky a minimum zdrojov, ktoré majú k dispozícii,“ približuje Jozef Šibík, z CBRB SAV, v. v. i. Odborník na alpínske ekosystémy dodáva, že ekvivalenty arktickej vegetácie máme aj na Slovensku. Sú to vysokohorské spoločenstvá v našich najvyšších pohoriach: „Dobrým príkladom je reliktný porast s ostricou skalnou (Carex rupestris) alebo ostričkou myšou (Elyna myosuiroides), ktoré sa vzácne zachovali na niekoľkých lokalitách, prevažne v Tatrách, a predstavujú pozostatky kedysi rozšírenejšej arkto-alpínskej flóry a vegetácie.“

Mapa zobrazuje rozľahlú oblasť

Mapa zoskupuje viac ako 400 opísaných rastlinných spoločenstiev do 16 typov vegetácie, ľadovcov, slanej vody a sladkej vody s rozlíšením 1 km. Zobrazuje rozľahlú oblasť medzi Severným ľadovým oceánom na severe a severnou hranicou lesov na juhu. Územie je charakteristické extrémnymi environmentálnymi a klimatickými podmienkami, krátkym vegetačným obdobím a nízkymi letnými teplotami.

Vegetácia reaguje na klimatické zmeny

Počas posledných dvoch dekád výskumu vegetácie cirkumpolárnej oblasti vedci na rastlinstve zaznamenali viaceré zmeny, ktoré sú dôsledkom klimatickej krízy. Zdôrazňujú, že práve v arktickej oblasti sú tieto výrazne viditeľnejšie ako v iných častiach sveta.„Vegetácia reaguje na klimatické zmeny veľmi intenzívne. Napríklad zvýšeným rastom biomasy a rozšírením krovín, ktoré boli v minulosti práve pre nízke teploty v tejto časti zeme menej rozšírené. V súčasnosti je tento jav známy pod termínom „shrubification” takzvané „zakrovinovatenie”, kedy sa listnaté opadavé kroviny rozrastajú a nahrádzajú iné vegetačné typy, čím menia celkový ráz krajiny,“ vysvetľuje J. Šibík.

Zapojenie slovenských botanikov do vzniku tejto mapy je výsledkom dlhoročnej intenzívnej spolupráce medzi pracoviskom SAV a tímom profesora Donalda Walkera z University of Alaska vo Fairbanks na Aljaške.

Zdroj foto: Archív J. Šibíka

Odoslať komentár