23 Január, Nedeľa
 1 °C
TOP

Je tu prvý fašiangový víkend

Fašiangy, v 9. storočí ešte Mjasopust, v súčasnej slovenčine mäsopust je obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred Popolcovou stredou. Potom nasleduje 40 dňový pôst (zavedený až koncom 4. storočia kresťanskou cirkvou) až do Veľkého piatku. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou.

Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme však neskôr prebrali nemecký názov fašiangy (nem. der Fasching) . Ten sa zas vysvetľuje ako “vast-schane”, čo značí niečo ako “posledný nápoj” alebo aj “výčap”. Odkazuje sa tak na príchod pôstneho obdobia pred Veľkou nocou. Pôvodne boli Fašiangy známe ako mjasopust, ktorý označoval koniec jedenia mäsa pred pôstom. Významom i časovo sú tieto dva výrazy rovnocenné.

Fašiangy boli a sú akýmsi veselým spojivom medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným.

Fašiangové zábavy trvali od nedele do utorka, niekde až do stredy. Svojským spôsobom dočasne rušia zavedené poriadky a normy. Fašiangy sa oslavovali hravosťou. Neboli žiadne predpisy, žiadne tresty, spytovanie svedomia, žiadne pôsty. Z komôr vtedy zmizlo veľa mäsa, veľa pitia. Ľudia si jednoducho túžili užiť. V tomto období sa odohrávalo veľa akcií a každú nedeľu sa konali tanečné zábavy alebo bály. Na fašiangový pondelok sa konal “mužský bál”, kam smeli len ženatí a vydaté. Ženy v rozpore s vtedajším tradičným životným štýlom usporadúvali počas fašiangov roztopašné ženské zábavy s množstvom alkoholu, tancami a sánkovačkami. Obyvatelia Slovenska si na bujaré fašiangové zábavy veľmi potrpeli, čo bývalo mnohokrát tŕňom v oku cirkvi. Vtedy však bývali fašiangy o dosť hlučnejšie a odviazanejšie ako dnes. Každý sa snažil užiť si fašiangové zábavy ako najlepšie vedel. Veselili sa bohatí i chudobní, páni aj sluhovia, majstri či tovariši.

Najmä dedinské tancovačky sa tešili veľkej obľube a preto niet divu, že všetci sa náramne radovali, keď fašiangy trvali čo najdlhšie. Naopak, krátke obdobie fašiangové bolo postrachom, o čom hovorí i pranostika: „Krátke fašiangy – tuhá zima.“ Mimoriadne natešené boli mladé vydajachtivé devy, pretože časté veselice poskytovali veľa možností nájsť si a uloviť si toho „pravého“. Hovorievalo sa, že ak sú fašiangy dlhé, vydajú sa aj škaredé dievky.

Na poslednej fašiangovej zábave sa predvádza symbolické pochovávanie basy. Je to ľudová hra parodizujúca skutočný pohreb. Jej základným motívom je zákaz zábav počas nasledujúceho pôstu.

Vyvrcholením Fašiangov bolo spomínané pochovávanie basy v utorok pred polnocou Popolcovej stredy. Názov Popolcová streda pochádza zo zvyku páliť palmy, na našom území bahniatka. Popol, ktorý bol takto získaný sa používal pri bohoslužbe v tento deň, ľudom sa dával popolom na čelo znak kríža. Znak z popola mal ľudom pripomenúť, že prach sú a na prach sa obrátia. Po Popolcovej strede nasledovalo obdobie pôstu, ktoré trvalo 40 dní.

Odoslať komentár