21 Máj, Utorok
 23 °C
TOP

Najstaršia slovenská lekáreň bola na Hrade Červený Kameň

Pobolieva Vás hlava, hrdlo, máte problémy s trávením, chýbajú vám doma náplasti na prvú pomoc, jednoducho si zájdete do najbližšej lekárne a kúpite si, čo potrebujete. Dnes úplná samozrejmosť.

Boli však časy, kedy sa naši predkovia spoliehali viac na bylinky či dobré rady starých mám, ako si pomôcť pri ťažkostiach. Prvé zmienky o lekárňach či „apatékach“ v našich končinách sa datujú do 15. storočia. Najstaršia fungujúca lekáreň v Európe bola otvorená v roku 1422 v dnešnom hlavnom meste Estónska Talline.

Zrejme prvá lekáreň vo svete bola založená v Bagdade Kalifom El Manaurom okolo rokov 754 -759. Arabovia boli vôbec prví, ktorí zaviedli úradný dozor nad výrobou a predajom liekov. Z Bagdadu sa zakladanie lekární postupne rozširovalo do Alexandrie,neskôr prostredníctvom Maurov do Španielska. Všetky tieto lekárne boli v tej dobe v rukách mohamedánov, prvá kresťanská lekáreň bola založená niekedy v 11. storočí za Konštantína Karthaginského v Salerne.

Pátrali sme však aj po tom, kedy bola vybudovaná najstaršia historická lekáreň na území Slovenska. Bolo to v roku 1649 na Hrade Červený Kameň. Ako vyplýva z historických prameňov, okrem liekov či likérov sa v lekárni nazývanej Zlatý orol vyrábali aj sladkosti a dokonca aj kozmetika. Doslova unikátnou možno nazvať knihu receptov z roku 1727, ktorá obsahuje viac ako 800 návodov na prípravu rôznych liečiv. Posledné zmienky o činnosti tejto lekárne sú zdokumentované z čias epidémie cholery z 30. rokov 19. storočia.

Dejiny Hradu Červený Kameň sa začali písať, keď ho česká kráľovná-vdova Konštancia Uhorská nechala pred rokom 1240 dala postaviť na svojich majetkoch. Jeho vlastníkmi boli neskôr viaceré významné uhorské šľachtické rody, okrem iných aj Matúš Čák Trenčiansky alebo Turzovci.

Do dejín hradu zasiahli najvýznamnejšie dva šľachtické rody, ktoré sa postupne stali jeho vlastníkmi: nemeckí Fuggerovci a uhorskí Pálfiovci. Fuggerovci získali hrad od Turzovcov v roku 1535. Anton Fugger, vzdelaný, veľmi bohatý a schopný obchodník z juhonemeckého Augsburgu sa rozhodol využiť strategickú polohu Červeného Kameňa blízko Viedne a Bratislavy a premenil starý hrad na bezpečný sklad tovarov, s ktorými jeho rodina obchodovala po celej Európe.

Neskôr viselo nad Uhorským kráľovstvom a celou strednou Európou turecké a to spôsobilo, že obchodné zámery Fuggerovcov v tejto časti Európy postupne slabli, až sa rodina rozhodla Červený Kameň predať. Medzi viacerými záujemcami o kúpu hradu a panstva zvíťazil mladý barón Mikuláš II. Pálfi, a do roku 1588 sa stal vlastníkom celého panstva. Potomkovia Mikuláša a jeho manželky Márie Magdalény si panstvo podržali až do roku 1945, kedy hrad opustil posledný člen pálfiovského rodu a o štyri roky neskôr bol hrad vyhlásený za štátny kultúrny majetok.

(red)

Odoslať komentár