Anonym vrátil pozlátenú rukoväť
Uplynuli štyri roky odvtedy, čo anonym vrátil na Krajský pamiatkový úrad Trnava (KPÚ) pohrebné kovanie, ku ktorému bol priložený lístok, že pochádza z trnavského univerzitného kostola. Neskôr sa potvrdilo, že pozlátené madlo v tvare levej hlavy bolo skutočne súčasťou poškodeného sarkofágu z Kostola sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Išlo o rukoväť, aké v minulosti predstavovali výrazný dekoratívny, ale aj utilitárny prvok sarkofágov.
Toto rozmerné, ťažké kovanie má dĺžku približne 23 cm, šírku 23 cm a priemer obruče asi 20 cm. „Podľa analýzy vyhotovenej odborom konzervačnej vedy Pamiatkového úradu Slovenskej republiky je zhotovené z cínovo-olovenej zliatiny s prevažným zastúpením cínu a s menším podielom olova. Povrchovú úpravu tvorí celoplošné, v súčasnosti značne ošúchané zlátenie, najcelistvejšie zachované v centrálnej časti plastiky, v oblasti očí, líc a brady,“ priblížil Matúš Sládok z Krajského pamiatkového úradu Trnava.
Plastika kombinuje zoomorfné a antropomorfné prvky
„Tvár leva je zhotovená ako odliatok, ktorého zadná, nepohľadová strana má hrubo opracovaný povrch bez finálnej povrchovej úpravy. Plastika kombinuje zoomorfné prvky v tvare zvieraťa a antropomorfné prvky v tvare človeka; oči sú ľudské, hlboko vsadené a s výraznými nadočnicovými oblúkmi, ktoré sa nad koreňom nosa spájajú a vytvárajú dojem zvraštených obŕv. Lícne kosti sú jemne zaoblené. Ďalším prvkom, prevzatým z ľudskej tváre, je nos s mierne vystupujúcim kostným hrbom. Pod ním sa nachádzajú dva zaoblené pysky, ktoré majú jamkovaný povrch, naznačujúci zarastenie papule fúzmi. Krátka zvlnená briadka je modelovaná v hrubších, zaoblených prameňoch. Tvár zvieraťa rámuje štylizovaná hriva, tvorená zvlnenými pramienkami, sformovanými do kruhu, ktorý je narušený ulomením spodnej časti s výraznejším úbytkom na ľavej strane. Kruhovú obruč so zaoblenou profiláciou zvýrazňujú ryté linky,“ popísal odborník a potvrdil tiež, že stvárňovanie madiel sarkofágov s použitím motívu levej hlavy nebolo v období 17. storočia ničím výnimočným. „Takéto madlá zdobili napríklad cínovú rakvu s pozostatkami troch košických mučeníkov, ktoré dala v roku 1635 do Trnavy previezť Katarína Forgáčová, rodená Pálffyová, manželka palatína Žigmunda Forgáča,“ objasnil Matúš Sládok a dodal, že madlá v tvare levích hláv sú pripevnené aj na sarkofágoch z cisárskej krypty viedenského kapucínskeho kostola ako napríklad sarkofágu cisára Ferdinanda III. (1608 – 1657), arcivojvodkyne Márie Terézie (1684 – 1696) a arcivojvodu Leopolda Jozefa (1682 – 1684).
Nutný je návrat do antiky
„Keď chceme identifikovať vplyvy, ktoré formovali výzdobu a tvaroslovie spomenutých artefaktov funerálneho umenia, musíme sa vrátiť až do antiky, k rímskym strigilovaným (žliabkovaným) sarkofágom, ktorých sa z obdobia 2. a 3. storočia n. l. zachovalo značné množstvo. Tieto mramorové rakvy sú zdobené zvislými žliabkami a na bokoch majú pripevnené madlá v tvare levích hláv, nesúcich v papuli obruč; tie v sebe spájali praktickú funkciu s ikonografickým posolstvom, upozorňujúcim na prestíž zosnulého a potrebu jeho ochrany, mohlo však ísť iba o symbolické úchyty, zaisťujúce bezpečné prenesenie duše mŕtveho na druhý svet,“ prezradila Ingrid Babiková z Krajského pamiatkového úradu Trnava. Spomenula tiež, že motív levích hláv sa v antike objavoval aj na fontánach, dverách či štítoch ako apotropajný (ochranný) znak, mal odháňať zlo a chrániť pred nebezpečenstvom. Lev teda v antike predstavoval mocný symbol, znak sily, ochrany i nesmrteľnosti a v kresťanskej ikonografii sa antický obraz leva ako ochrancu, symbolizujúceho nesmrteľnosť, spája so vzkriesením. „Motív leva v kresťanskej ikonografii symbolizuje Kristovu moc a dôstojnosť, a poukazuje na jeho víťazstvo nad smrťou, ktoré pre ľudstvo znamená záruku večného života. Vďaka tomu našiel uplatnenie aj vo funerálnom umení,“ doplnila odborníčka.
„Nech je prípad odovzdania časti sarkofágu inšpiráciou pre tých, ktorí majú v držbe predmety z našich pamiatok, ktoré im nepatria,“ uzavrel Matúš Sládok.
foto: Čelná strana kovania. zdroj foto KPÚ Trnava, autor foto M. Sládok
