Kyslá kapusta ako liek

V období, kedy náš organizmus vyžaduje zvýšený prísun vitamínov, by sme nemali zabúdať na kapustu. Pestuje sa už viac ako 400 rokov a v minulosti bola považovaná za všeliek. V starom Grécku kapuste dokonca pripisovali božskú moc a stavali jej oltáre.

Mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú v kapuste podporujú zdraviu prospešné baktérie v črevách a tie uľahčujú trávenie, vstrebávanie živín a využitie vitamínov skupiny B. Táto zelenina podporuje i látkovú výmenu a má odvodňujúci účinok, čím umožňuje rýchle odstraňovanie odpadových látok z tela.

Kyslá kapusta a účinky na zdravie

Kyslá kapusta obsahuje viac vitamínu C ako čerstvá. Bohatá je aj na betakarotén, minerálne látky ako draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok a horčík. „Obsahuje tiež kyselinu listovú-vitamín B9 a vlákninu. Napomáha hojeniu rán a zlepšuje zrážanlivosť krvi. Znižuje hladinu krvného tlaku, má protizápalové a antibiotické účinky, znižuje hladinu cukru v krvi,“ vyratúva Mgr. Klinčáková z Poradne zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava. Vedecké výskumy dokazujú, že kyslá kapusta pozitívne bojuje aj proti rakovinotvorným bunkám či samotným nádorovým ochoreniam. Pozitívne vplýva aj na náš mozog a nervy.

Stačí 200 gramov denne

Typická kyslá chuť kvasenej kapusty je zapríčinená kyselinou mliečnou, ktorá vzniká kvasením cukrov pôsobením baktérií mliečneho kvasenia. Už 200 gramov kyslej kapusty denne pokryje množstvo všetkých bioaktívnych látok prospešných pre naše zdravie, zvyšuje odolnosť imunitného systému proti vírusom či infekciám, či už ide o prechladnutie, alebo chrípku.

Zdroj informácií: RÚVZ BRATISLAVA