Pomáhajú rúška k získaniu postupnej imunity?
Každodenné nosenie rúšok chráni pred infekciami, na tom sa jednomyseľne zhodujú uznávaní odborníci s medicínskym vzdelaním. Teraz sa však objavila úplne nová teória amerických vedcov, ktorá svedčí o úplne inom potenciáli rúšok.
Celý svet, a to vôbec nie je prehnané, čaká na vakcíny proti koronavírusu. Dvaja americkí vedci teraz predstavujú prekvapujúcu novú teóriu o tom, ako sa môže dovtedy čoraz viac ľudí stať odolnými voči Sars-CoV-2: každodenným nosením rúšok – ochrany úst a nosa.
Možno to spočiatku znie absurdne, ale vedci majú vierohodné vysvetlenie. Ak má infikovaná osoba látkové rúško, môže to zachytiť niektoré, ale nie všetky, vírusom nabité earosoly, ktoré vylučujeme ústami a nosom. Malá časť teda vystúpi so vzduchom, ktorý dýchame. V lepšom prípade je počet patogénov taký nízky, že sa nenakazia napríklad ľudia v nasledujúcom sedadle v autobuse, chránení tiež rúškom.
Okrem toho by však mohol existovať aj iný pozitívny scenár, píšu vedci v stanovisku v „New England Journal of Medicine“ . Podľa ich teórie mohli byť infikovaní ďalší ľudia, ale ich imunitný systém dokázal tak dobre bojovať s niekoľkými patogénmi, takže postihnutí si túto infekciu nevšimli. Aj napriek tomu sa verí, že odpoveď imunitného systému môže stačiť na vytvorenie imunity proti vírusu, ktorý chráni pred ďalšími infekciami.
Podľa tejto teórie by síce rúška zvýšili počet ľudí infikovaných, ale nevyvinú sa u nich príznaky. Napriek tomu by títo ľudia boli potom imúnni. Ak sa táto hypotéza potvrdí, každodenné masky by mohli spomaliť šírenie vírusu, kým nedôjde k očkovaniu, píšu vedci Monica Ghandi a George Rutherford z Kalifornskej univerzity v San Franciscu.
„Článok je v zásade v mnohých bodoch veľmi zaujímavý a hodnoverný. Som však trochu skeptický, pretože vychádza z dvoch predpokladov, ktoré zatiaľ nie sú vedecky dokázané pre Sars-CoV-2,“ hovorí Melanie Brinkmann z Helmholtzovho centra pre výskum infekcií ( HZI) . „Po prvé, že nižšia dávka vírusu spôsobuje menej závažné príznaky alebo choroby, a po druhé, že mierne alebo asymptomatické infekcie spúšťajú dlhotrvajúcu imunitnú ochranu.“
Množstvo patogénov pri niektorých chorobách v skutočnosti určuje ich závažnosť. V prípade ovčích kiahní lekári tieto poznatky využili na takzvanú varioláciu. Lekári vtierali sekréty z kiahne do kože zdravých ľudí – v nádeji, že malé množstvo vírusu spôsobí iba miernu infekciu, ktorá by napriek tomu vytvorila imunitu
Vedci aj v prípade Sars-CoV-2 pozorovali v štúdii so škrečkami, že zvieratá majú rôzne stupne ochorenia v závislosti od množstva vírusu, ktorému sú vystavené. „Účinok reakcie na dávku poznáme zo štúdií na zvieratách,“ hovorí Brinkmann. „A vidíme pozitívny účinok prostredníctvom rúšok, ktoré znižujú množstvo vírusu, ktorý „ letí okolo “ a môže byť absorbovaný.“ Predpoklad, že rúška prispievajú k miernejším infekciám, je preto veľmi pravdepodobný.
