16 September, Štvrtok
 19 °C
TOP

Pred 110 rokmi bolo objavené Machu Picchu

Rodák z Havaja, archeológ Hiram Bingham sa pri svojej práci neraz stretol aj Indiánmi a rád počúval ich rozprávanie. Jedna z legiend ho zaviedla k pátraniu po stratenom meste Inkov. Spolu so svojím sprievodcom Melchorom Arteagom sa im 24 júla 1911 podarilo toto legendárne mesto objaviť. Machu Picchu naozaj existovalo…

Hiram Bingham sa vydal do Peru, aby hľadal Stratené mesto Inkov a skutočne ho našiel. Machu Picchu bolo podľa dostupných historických zdrojov zrejme kráľovským veľkostatkom a tiež akýmsi kultovým centrom. Bolo vybudované v polovici 15. storočia na podnet vládcu Inkov menom Pachacuti. Zaujímavosťou je architektúra mesta, ktorého terasy a múry sú vybudované z opracovaných kameňov, avšak bez použitia akéhokoľvek spojiva. Inkovia používali techniku ashlar, ktorá spája mohutné bloky kameňov bez použitia malty tak, že medzi jednotlivé bloky nemožno vložiť ani len čepeľ noža.

Machu Picchu leží v nadmorskej výške 2430 metrov na horskom hrebeni juhoamerického pohoria Andy nad údolím rieky Urubamba približne sedemdesiat kilometrov severne od Cuzca. Najvyššou horou na Machu Picchu je Huayna Picchu. Na jej vrchole sa nachádza rozvalina strážnej budovy.

Zo stavieb sa zachovali múry z kamenných blokov veľkých až šesť metrov, okrúhla veža Torreón a jaskyňa s obetným oltárom slnečného kultu. Mesto má dve časti, jedna slúžila pravdepodobne ako obytná, tá druhá zase ako chrámová. Terasy boli kedysi zavlažovanými poliami. Celkovo je tu asi 1400 stavieb vrátane chrámov, parkov, rezidencii a obranných útočisk, ktoré sú navzájom pospájané kamennými chodníkmi a schodmi. Dodnes sa tu nachádzajú funkčné vodné fontány prepojené s kanálmi, ktoré slúžili ako zavlažovací systém. V centre mesta sa nachádza komplex s pyramídou nazývanou Chrám Slnka, jej najvyšším bodom je slávna posvätná plošina – Intihuatana. Slúžila ako hodiny a ukazovala napríklad aj obdobia rovnodenností. Na poludnie 21. marca a 21. septembra stĺpy stojace v bezprostrednej blízkosti monolitu prestali vrhať tieň. Ploché otvorené námestie, ktoré sa dnes nazýva Plaza Principal, bolo zrejme miestom, kde sa obyvatelia zhromažďovali počas slávností.

Ako sa uvádza v historických prameňoch, v mestečku mohlo žiť asi dvetisíc ľudí. Prečo toto mesto Inkovia postavili, sa doteraz nevie. Historici sa však domnievajú, že chceli byť bližšie k božstvu, teda k Slnku, ženy sa tu s ním aj sobášili. Dôkazom by malo byť 136 kostier, prevažne žien, ktoré na mieste našli americkí archeológovia. Po tom, čo na toto územie prišli španielski dobyvatelia po roku 1530, mesto zaniklo.

Machu Picchu, v kečuánskom jazyku “Starý vrch”, je jedným z najnavštevovanejších miest na svete. Každý rok sem prichádzajú turisti, aby sa nadýchali záhadnej atmosféry tohto čarovného miesta. UNESCO vyhlásilo Machu Picchu za súčasť svetového kultúrneho dedičstva. Pre veľký počet turistov je po počet vstupov obmedzený na 2 500 denne, lístky je potrebné rezervovať vopred.

V roku 2010 bola podpísaná dohoda medzi Uuniverzitou v Yale a peruánskou vládou, vďaka ktorej sa mali do Peru prinavrátiť historické artefakty. Z Machu Picchu ich na univerzitu priviezol práve objaviteľ Strateného mesta Hiram Bingham, absolvent tejto školy. Medzi cennými artefaktami boli rôzne kamenné nástroje, keramika, ale aj ľudské pozostatky či zvieracie kosti.

7. júla 2007 bolo v portugalskom Lisabone vyhlásených sedem nových divov sveta, medzi ktorými bolo aj peruánske Stratené mesto Inkov Machu Picchu. Ďalšími divmi sa stali Veľký čínsky múr, zvyšky jordánskeho mesta Petra, sochu Krista Spasiteľa v brazílskom Rio de Janeiro, mayské mesto Chichén Itzá v Mexiku, rímske Koloseum a indický Tádž Mahál.

Odoslať komentár