20 Júl, Sobota
 23 °C
TOP

Čo ste o tragédii Titanicu (možno) nevedeli…

Titanic mal byť nepotopiteľný, avšak stroskotal už počas svojej prvej plavby v noci zo 14. na 15. apríla roku 1912. Zahynulo okolo 1 450 cestujúcich a členov posádky. V tom čase išlo o najväčší osobný parník na svete. Poslednou žijúcou osobou, ktorá bola prítomná na palube Titanicu bola Millvina Deanová, ktorá zomrela 31. mája 2009. V čase tragickej plavby mala iba 9 týždňov. Za 33-tisíc libier v roku 2008 vydražený lístok na plavbu Titanicom, patriaci zosnulej pasažierke Lillian Asplundovej.


Projekt Titanicu navrhol riaditeľ lodeníc Harland and Wolff a zároveň riaditeľ plavebnej spoločnosti White Star Lord Pirrie, šéfkonštruktérom bol Thomas Andrews, vedúcim konštrukcie bol Alexander Carlisle, ktorý navrhol aj mechanizmus spustenia záchranných člnov. Úlohou Titanicu mal byť prevoz cestujúcich a pošty medzi Európou a Severnou Amerikou. Kapacita lode bola viac ako 2500 cestujúcich s batožinou a tiež niekoľko kočiarov či automobilov. O prevádzku lode a o pohodlie cestujúcich sa malo starať približne 890 členov posádky. Titanic mal byť pýchou oceánu so všetkým luxusom, na aký si v tej dobe mohli cestujúci spomenúť. Okrem toho, že loď mala palubný telefónny telekomunikačný systém, súčasťou parníka bol aj bazén, telocvičňa, knižnica, holičstvo, ihrisko na squash, turecké či elektrické kúpele. Nechýbal priestor pre venčenie psov, fotolaboratórium a dokonca aj nemocnica s operačnou sálou. A za tento luxus si cestujúci aj patrične zaplatili. Cena salónnej kajuty bola 4 350 dolárov- v dnešných cenách by to bolo približne 130 000 dolárov. Kajuta v prvej triede stála iba 150 dolárov – dnes asi 4500 dolárov, najlacnejší bol palubný lástok pre tretiu triedu. Stál od 20 do 40 dolárov, čo dnes predstavuje sumu od 400 do 1200 dolárov.


So stavbou Titanicu sa začalo 31. marca 1909. Titanic bol 269,1 metrov dlhý a 28,25 metrov široký, bol najväčším námorným plavidlom svojej doby. Postavený bol v lodeniciach Harland and Wolff v Belfaste na objednávku spoločnosti White Star Line. Trup lode bol rozdelený až na 16 záplavových komôr a dno bolo zdvojené. Práve táto konštrukcia mala byť istotou toho, že Titanic bude nielen najväčším, ale aj najbezpečnejším plavidlom na svete. Na svoju prvú plavbu vyplával Titanic 10. apríla 1912 z anglického Southamptonu a smeroval cez francúzsky Cherbourg a írsky Queenstown do New Yorku. Na palube bolo 2 224 cestujúcich. Do svojho cieľa Titanic nedorazil, potopil sa po kolízii s ľadovou kryhou, ktorá vytvorila na trupe lodi asi 100 metrov dlhú trhlinu. K tragédii došlo 14. apríla 1912 o 23.40 hod.. Po necelých troch hodinách – 15. apríla o 02.20 hod. – klesol luxusný parník ku dnu. Príčinou vysokého počtu obetí bol predovšetkým nedostatok záchranných člnov, ale aj súhra ďalších okolností.


V osudný deň 14. apríla prichádzali na Titanic správy od iných plavidiel s informáciami o výskyte ľadového poľa na trase lode. Viacero správ poukazovalo na to, že ľadové polia sa vyskytujú v južnejších polohách, než bolo obvyklé. Velenie Titanicu teda malo dostatok informácií o výskyte ľadovcov, avšak ako neskôr vyšlo najavo, ku kapitánovi sa nedostali včas. Z historických záznamov sa okrem iného dozvedáme aj o večerných depešiach z iných lodí, ktoré Titanic varovali. O 22.15 sa dod ľadového poľa dostal parník Californian, o 15 minút neskôr prišla správa z lode Rappahannock, ktorá takisto varovala pred ľadovým poľom a ľadovými horami. Ešte o 23.30 sa radista parníka Californian snažil varovať Titanic pred ľadovými poľami. Radista Titanicu ho však prerušil a o 23.35 ukončil vysielanie a unavený išiel spať. Titanic vtedy plával rýchlosťou približne 22 uzlov smerom k ľadovému poľu. Pár minút po varovaní od lode Californian spozoroval hliadka hmlový opar pred prednou časťou. Práve hmlový opar naznačuje blízkosť ľadovca, o 23.39 jeden z členov hliadky spozoroval ľadovú masu a troma údermi zvona signalizoval posádke predmet pred loďou. Bolo však neskoro, napriek snahe o uhýbací manéver došlo o 37 sekúnd ku kolízii Titanicu s ľadovcom. Na horných palubách si náraz cestujúci takmer nevšimli, no v podpalubí bola situácia dramatická takmer okamžite. Priestory postupne zaplavovala voda a odčerpávanie bolo neefektívne. Okolo polnoci, približne 20 minút po zrážke už prenikla voda do obytných priestorov 3. triedy.

Najväčším problémom tragédie Titanicu boli záchranné člny. Po tom, čo si posádka aj cestujúci uvedomili vážnosť situácie, nastala doslova panika. Pre 2206 osôb totiž bolo v záchranných člnoch miesto iba pre 1178 ľudí. Kde sa stala chyba? Kto zlyhal pri konštruovaní lode? Ako vyplýva z dostupných archívov, pri schvaľovaní počtu záchranných člnov vychádzali z nesprávnych údajov. Použité totiž boli čísla od sesterskej lode Olympic, ktorej kapacita bola 1100 osôb. Výsledkom bolo, že Titanic mal k dispozícii iba 20 záchranných člnov, kam jednoducho nebolo možné umiestniť všetkých pasažierov a aj členov posádky. Panika sa stupňovala. Všetci dostali záchranné vesty a postupne sa zapĺňali a spúšťali na vodu záchranné člny. Ženy a deti mali prednosť. Spúšťanie člnov však posádka nikdy nenacvičovala, takže aj tu nastalo niekoľko problémov.


Ako sa voda dostávala do všetkých častí lode, začala sa nebezpečne nakláňať. Krátko po druhej hodine ráno už voda siahala až po člnovú palubu. Keď sa zrútil predný komín, rozdrvil niekoľko ľudí na palube a aj vo vode. O pár minút neskôr sa začala z vody dvíhať zadná časť lode. Ľudia sa snažili dostať na zadnú časť Titanicu alebo rovno skákali do oceánu vo viere, že sa ešte dokážu zachrániť. Ak sa však nedostali do záchranného člna, veľké šance nemali. V ľadovej vode mohli prežiť nanajvýš 15 minút. Radisti na Titanicu stihli pred úplným potopením vyslať signály a prosby o pomoc. Ešte o 2.05 boli pri svojich vysielačkách, kým im kapitán neprišiel povedať, že už urobili všetko, čo mohli a môžu opustiť svoje miesta. Najbližšou reagujúcou loďou bola Carpathia, bola vzdialená 58 míľ od Titanicu. Z Titanicu sa nakoniec v člnoch zachránilo 706 cestujúcich a členov posádky. Po potopení lode sa iba dva člny vrátili, aby skúsili zachrániť tých, čo možno prežili. Záchranný čln 4 vyzdvihol päť ľudí; dvaja z nich zomreli. Záchranný čln 14 zachránil štyri osoby, z ktorých jeden potom zomrel. Medzi obeťami boli kapitán lode, vrchný dôstojník, prvý a šiesty dôstojník. Ďalej šéfkonštruktér lode, vrchný strojmajster so všetkými strojníkmi a ďalší členovia posádky. Zomrela väčšina z 57 milionárov cestujúcich prvou triedou.


Na prvej plavbe Titanicu bolo veľa významných cestujúcich z prvej triedy, napríklad milionár John Jacob Astor IV a jeho manželka Madeleine, milionárka Margaret Brownová z Denveru, neskôr prezývaná ako „nepotopiteľná Molly“ pre jej pomoc ostatným pri stroskotaní, módna návrhárka Lucy Duff-Gordonová, priemyselník Benjamin Guggenheim, majiteľ obchodného reťazca Mac’s; Isidor Straus a jeho manželka Ida, sir Cosmo Duff-Gordon a jeho manželka, asistent prezidenta Spojených štátov amerických Archibald Butt, spisovateľka a sociologička Helen Churchill Candeeová, spisovateľ Jacques Futrelle s manželkou May a ich priatelia, producenti z Broadwaya, Henry a Rene Harrisoví, herečka Dorothy Gibsonová a ďalší.


Prvé snahy o nájdenie vraku lode sa objavili už krátko po tragédii, ale vtedajšie technické možnosti nedávali žiadne šance na to na vyzdvihnutie trupu či čohokoľvek z hĺbky asi 4 kilometre. Prvé trosky objavila až expedícia Roberta D. Ballarda 1. septembra 1985. Išlo o odný kotol, prednú časť trupu a kormu. V roku 1987 sa k troskám potápala francúzska výprava. Podarilo sa jej vytiahnuť stovky predmetov. Toto však pobúrilo predovšetkým americkú a britskú verejnosť a výprava bola označená za vykrádačov hrobov. Kongres Spojených štátov v roku 1987 schválil zákon, ktorý zakazuje predaj a vystavovanie predmetov vytiahnutých z Titanicu na území USA, vrak lode sa stal medzinárodným pamätníkom a hrobom 1 538 ľudí.


Tak ako iné historické udalosti
, tak aj potopenie Titanicu inšpirovalo mnohých tvorcov k filmovému spracovaniu tejto tragédie. Prvým bol nemý film už niekoľko mesiacov po katastrofe, v jednej z hlavných úloh sa objavila herečka Dorothy Gibsonová, ktorá katastrofu prežila. A nasledovali ďalšie filmy: Atlantik (1929), Titanic (1943), Titanic (1953, Oscar za scenár), Skaza Titanicu (1958), S.O.S. Titanic (1979), Vytiahnutie Titanicu (1980), Titanica (94-minútový dokument so zábermi z vraku), Titanic (1996), Titanic (1997, veľkofilm režiséra Jamesa Camerona, ktorý získal až jedenásť Oscarov), nasledoval dokument Jamesa Camerona Duchovia Titanicu (2003) a nakoniec v roku 2012 štvordielna britská koprodukčná televízna miniséria Titanic.

Odoslať komentár