Blíži sa zimný čas – a asi nie naposledy

Mesiac a niekoľko dní zostáva do zmeny letného času na zimný. 25. októbra 2020 čas zmeníme z 3:00 na 2:00. A to malo byť naposledy, čo prestavujeme hodiny. Lenže…

Európska komisia sa nijako nehrnie do toho, aby prijala konečné rozhodnutie. Smernicu stále ešte musí schváliť Rada Európskej únie, ktorá sa k tomu takmer za rok a pol nedostala. Najskôr za to snáď aj mohli objektívne dôvody – do diania zasiahli európske voľby. Z Bruselu ale zaznievali signály, že až začne nová rada v decembri 2019 fungovať, téma sa vráti na stôl a rýchlo sa vyrieši. To sa ale nikdy nestalo. Nemožno ale zvádzať všetko na koronavírus, ten predsa len udrel až na jar a táto otázka bola v tom čase na stole už dlhšie ako rok. Hoci si európske štáty zrušenie striedanie času odhlasovali, z nejakého dôvodu sa im o tom rokovať nechce. A nie je to len Rada Európskej únie, kto celú záležitosť zdržuje. Na samotných členských štátoch totiž od samého začiatku je, aby si vybrali, ktorý zo sezónnych časov si chcú ponechať – či letný, alebo štandardný (niekedy nesprávne označovaný za zimný).

S výnimkou niekoľkých štátov, ako je napríklad Fínsko, ktoré chce zostať pri štandardnom čase, však zatiaľ väčšina krajín prešľapuje na mieste a k rozhodnutiu má ďaleko. 

Ak človek vstáva ešte za tmy, čo by sa muv letnom čase v zime stávalo častejšie, jeho vnútorné hodiny viacero telesných procesov nezastavia a niektoré ďalšie naopak nespustia. Nejde pritom o žiadne nepreukázané teórie. Za objav molekulárneho mechanizmu hodín bola v roku 2017 udelená Nobelova cena za fyziológiu a medicínu.

Krátkodobo nie je nesprávna synchronizácia biologických hodín s dennou dobou nebezpečná, ale dlhodobo môže pôsobiť chronické problémy a je s ňou spojený výskyt mnohých civilizačných chorôb. Medzi tie, ktoré sú preukázané výskumom, patrí obezita, cukrovka, nádorové ochorenia prsníka a hrubého čreva, kardiovaskulárne poruchy, poruchy spánku a psychické poruchy, ako sú napríklad depresie.