Obyčajní a nezávislí
Začiatkom roka 2020 sa stal zázrak. Päť percent sa zmenilo na dvadsaťpäť. Obyčajní ľudia získali neobyčajnú príležitosť zmeniť krajinu. Zároveň sa vystavili aj obrovskému pokušeniu vytvoriť si závislosť na moci, peniazoch, pýche a sláve.
Zostanú títo ľudia obyčajní a nezávislí? Nerobme si ilúzie. Je to štandardná vzorka slovenského národa. Sú medzi nimi schopní aj neschopní, poctiví aj nepoctiví. Zakúšajú, ako chutí moc. Komicky pôsobí snaha niektorých zapáčiť sa novinárom. Namiesto mena sa začínajú oslovovať funkciou, učia sa používať majáky na autách a niektorí obyčajní ľudia prejavujú až neobyčajnú nekompetentnosť.
Majú okolo seba rôznych prikyvovačov, lobistov zo zahraničných firiem a našepkávačov, ktorí ich postupne zbavujú zdravého rozumu a oddeľujú od reality – aby z nich urobili figúrky, aké sme tu videli v ostatných desaťročiach dosť.
Verím v zázraky. Tak ako sa päť percent zmenilo na dvadsaťpäť, môže si kritické množstvo obyčajných ľudí zachovať nezávislosť na všetkých pokušeniach, ktoré sú okolo nich. Tak ako Boží Syn, pokúšaný diablom na púšti.
Toto je vážna hra. Začali sa prerušovať roky budované peňazovody na rozkrádanie štátu. Mnohým mafiánom a oligarchom hrozí, že im vyschnú zdroje. Keď nepomáhajú dohody cez peniaze, prichádza očierňovanie ľudí, vyrábanie káuz a tvrdé vyhrážky.
Čo by mohlo pomôcť? Keď Pán urobil z päťky dvadsaťpäť, možno má s nimi svoj plán a zachová im cit, zdravý rozum a odvahu. Možno by sme im mali dávať aj spätné väzby a informácie z reálneho života. Dúfajme, že sa k nim dostanú cez ochranný val tých, ktorí ich chcú zbaviť obyčajnosti a nezávislosti. Mali by sa spolu viac stretávať, rozprávať, budovať dôveru a súdržnosť. Starostlivo vyberať ľudí vo svojom okolí a vytrvalo čistiť chliev, ktorý prebrali. Na Slovensku stále vládne SMER a ich ľudia. Máme tu „pekelné stroje“ na kradnutie. Budovali ich od deväťdesiatych rokov. Toto je práca pre tvrdých chlapov, nie pre usmievavých ministrov s peknými rečami. Obyčajní a nezávislí musia byť aj tvrdí a nekompromisní. Držme im palce.
Ján Košturiak
