Unikátny nález na Habánskom dvore v Košolnej

Sedemročná fenka Abrisham vyhrabala v lokalite Habánsky dvor na dvore rodinného domu v Košolnej unikátnu keramickú plastiku psa. Všimol si ju majiteľ pozemku, ktorý ju, spolu s ďalšími nálezmi z vyhĺbenej jamy, ohlásil Krajskému pamiatkovému úradu (KPÚ) Trnava.

Dĺžka plastiky je 6,8 cm. Vymodelovaná je z jemne plavenej hliny bez pridaných prímesí oxidačne vypálenej do bielej farby. Nemá žiadnu povrchovú úpravu. „Určenie zvieraťa ako psa vychádza z vymodelovanej širšej tlamy, postavenia ušníc, zúženia chrbta v brušnej časti a chvosta prilepeného na chrbte. Z detailov má figúrka ešte vyznačený jazyk. Oči hrnčiar vôbec nevytvoril a nohy len naznačil. Z artefaktu chýba jeden úlomok, ktorý sa napriek prehľadaniu vyhrabanej pôdy zatiaľ nenašiel,“ priblížil Matúš Sládok z Krajského pamiatkového úradu Trnava. Doplnil tiež, že vďaka výskumu Heřmana Landsfelda, keramikára, zberateľa, najväčšieho znalca habánskej kultúry na Slovensku a amatérskeho archeológa, ktorý na košolnianskom Habánskom dvore dlhú dobu realizoval vykopávky, vedia odborníci datovať plastiku do obdobia rokov 1810 až 1850. „Plastiku teda vyrobil niektorý z pokračovateľov keramikárskeho remesla po zániku košolnianskej novokrsteneckej komunity a mohlo ísť o jedného z posledných tamojších keramikárov,“ upresnil archeológ.

Habánsky dvor

Lokalita Habánsky dvor je pomenovaná po habánoch, čo je slovenský výraz, pôvodne hanlivý, pre anabaptistov či novokrstencov, radikálnej odnože reformného kresťanského hnutia, ktoré vzniklo vo Švajčiarsku a okolitých nemecky hovoriacich oblastiach počas reformácie. V obciach, do ktorých nemecky hovoriaci novokrstenci prišli, si vytvárali samostatné sídelné časti – dvory, komúny s vlastnou cirkevnou, politickou a hospodárskou samosprávou. „Odborná literatúra sa o období príchodu novokrstencov do Košolnej rôzni. Najneskôr však prišli v roku 1626. Koncom 18. stor. ich komunita už neexistovala, zanikla vymretím, ale pôvodní obyvatelia obce nadviazali na výrobu habánskej keramiky a pokračovali v nej. V roku 1866 je v Košolnej zaznamenaný už len jeden hrnčiar. Krátko nato, v roku 1880, toto remeslo v obci zaniklo.

Výroba figúrok

S výrobou figúrok prví hrnčiari začali až počas rozvoľňovania kolektívneho dodržiavania novokrsteneckých pravidiel a rozpadania ich komunít. Okrem plastík psov sú zo živočíšnej ríše z produkcie košolnianskych keramikárov známe vtáky, sliepky, kohúty, kačice, svine, ovce, kone a jelene. Súdobo sa vyrábali aj barany a veverice, ale nie je zrejmé, či aj v košolnianskych dielňach. Figúrky sa vyrábali viacerými spôsobmi – vytlačením do foriem, vymodelovaním voľnými rukami alebo kombinovaným spôsobom, kedy sa spodok výrobku vytočil na hrnčiarskom kruhu a zvyšok ručne vymodeloval. Časť z figúrok sa maľovala. „Zvieratká boli vyrábané ako hračky pre deti, ale aj ako ozdoby a súčasť väčších predmetov, napríklad na keramické stromčeky sa lepili drobné veveričky, vtáčiky, pod stromčeky sa umiestňovali zajačiky, psíčky, jelenčeky, a na keramické svietniky vtáčiky,“ popisuje Matúš Sládok a dodáva: „Časť z plastík zvierat sa, spolu s figúrkami Panny Márie, predávala na pútnických miestach v Šaštíne a Marianke ako spomienkové predmety. Je preto takmer isté, že sa s pútnikmi dostali aj do vzdialených regiónov Slovenska a i mimo neho. Najväčší dopyt po plastikách bol od začiatku 19. storočia a pretrval až takmer do 70. rokov 19. storočia.“

foto: Plastika psa pred očistením, zdroj foto KPÚ Trnava, foto M. Sládok