Bývali Vianoce v minulosti vždy biele?

Väčšina z nás si vianočné obdobie už tradične spája so snehom a pociťujeme akési sklamanie, ak nám ho Perinbaba nenadelí. Pátrali sme preto v starých novinách a časopisoch po tom, ako tomu bolo v minulosti a či naši prastarí rodičia zažívali každoročne krásne biele Vianoce.

Odpoveď na našu otázku sme hľadali v takzvaných storočných novinách, ktoré uchováva Slovenská národná knižnica a zistili sme, že v nich pravidelné meteorologické informácie o počasí chýbajú. Začínajú sa v nich objavovať až po roku 1900, kedy ich až do roku 1919 vydával Krajinský meteorologický ústav. A tak sa ľudia dovtedy o počasí dozvedali len vďaka rubrikám, ktoré uverejňovali listy dopisovateľov alebo amatérskym pozorovateľom počasia. Tak napríklad v Orlovi tatranskom sa píše, že zima 1846 bola krátka a slabá, ale práve 24.12. husto snežilo a nasledujúce dva sviatočné dni trápili Uhorsko silné víchrice. Treskúcu zimu a sanicu sme tu mali aj v roku 1849, o čom píšu Slovenské noviny z 25.12.

Namiesto snehu búrka a orkán

Vianoce v roku 1858 sa stali pamätnými ukrutnými holomrazmi, ktoré trvali od Lucie až do Nového roku 1859 a sviatky zimy v roku 1868 zasa boli bez snehu. Stali sa však pamätnými vďaka búrke a orkánu, ktoré sa prehnali 28. 12. 1868 severným Slovenskom od Javoriny cez Turiec až po Prešov. V Banskej Štiavnici vtedy vyvrátilo 3 000 jedlí, v susedných Čechách vraj knieža Schwarzenberg prišiel o 3 000 000 stromov aj s koreňmi. Podľa píšuceho učiteľa z Veľkého Slatína sa počasie oteplilo tak, že, mali 8 °C a „včely hraly jako na jar vo včeliene.“ Vianoce 1870 a aj 1871 boli naopak mrazivé „až vianočné halelujah v ústach zamrzlo“ a krásne biele.

Na Vianoce kvitli púpavy a pučali stromy

Extrémne plusové teploty si pamätníci spojili s Vianocami 1872 – boli totiž kvetinami vyzdobené, kvitli púpavy a iné jarné kvietky, stromy pučali a 31.12.1872 dokonca vraj ľudia bosí chodili po uliciach. Obzor z 15.1.1873 prináša list z Banskej Štiavnice: „Naše vianočné a novoročné sviatky boli záhradnými kvetinami ozdobené, ba i poľné kvietky, menovite pumpavu a jarné fialky, vidieť bolo na kopcoch v úslniach ležiacich. A samý deň Silvestra oteplilo sa tak mimoriadne, že bosích ľudí bolo vidieť,“ písal mešťan Matiáš Chrien.

Krásne filmové plné snehu

Pre výrobcov reklám a filmu by práve Vianoce 1885, 1886 a 1887 boli ideálne – boli totiž kalamitné: na nový rok (1.1. 1886) mali v Skalici dvojmetrové záveje a ľudia sa museli odhrabávať a uvoľňovať cesty lopatami. December 1887 bol ešte belší – vlaky meškali z Viedne aj z Pešti a naopak, do týchto miest sa nedalo dostať z celej monarchie a teplota? Na Štedrý deň namerali v Košiciach – 23 °R (- 28 °C). No a vo Vlasti a svete z 31.12.1899 píšu, že túto zimu je „ľadu všade dosť“, ale čistého veru len na Štrbskom plese je najviac. A tak si viedenský dvor dal doviesť „tisíc centov ľadu“, čo je v prepočte 100 ton.

Tu sa naše putovanie za bielymi Vianocami končí. Aj vďaka nemu sme sa dozvedeli, že ani naši predkovia nemali vždy „na ružiach ustlané“.

Zdroj informácií Slovenská národná knižnica (SNK): www.dikda.eu