Ako suchý list

Príde čas, keď listy plné energie opadajú. Raz príde čas, keď duša plná elánu začne chradnúť. V prírode je to zákon.

Medzi ľuďmi ide o dôsledok. Dôsledok neľudskosti. Príroda zo suchých listov urobila základ živín, nového zrodu. Ľudia, aspoň tí „mocní“, či „bohatí“, len tí robia z človeka odpad. Nepotrebný, obťažujúci odpad. Ničotnejší ako suchý list.

„Vyhodili vás z práce len tak, pre nepotrebnosť? Opustili vás najbližší, len tak, z roztopaše? Ponížilo vás novodobé božstvo naložené v dostatku moci a peňazí? alebo iba taký arogantný, sebavedomý neempatický – nikto?

Strácate náladu s prichádzajúcim obdobím tmy, sychravosti a chladu? Prestávate si veriť a čoraz viac sa neviete ubrániť depresiám?

Hľadajte silu v slabých. Hľadajte nádej v tých, o ktorých si myslíte, že ju už dávno stratili. Nachádzajte iskru vo vyhasnutých.

To všetko mi vraví padajúci list. Obišiel som ho priam s posvätnou úctou. A možno aj – s pocitom hanby za to moje podliehanie len zdanlivo neprekonateľnému. Sila je nenápadná a vôľa nezakázateľná.

Neviem, len si tak myslím, zapozerajte sa do toho obrázku. Želám vám, aby aj vám dal silu. Nie sme ako suché listy.

Ešte neprišiel náš čas.