Viete, kto a kedy zaviedol ako prvý karanténu?
Určite najdiskutovanejšou témou súčasnosti nielen u nás, ale po celom svete je pandémia koronavírusovej infekcie. Rozšírila sa na všetky kontinenty a ovplyvnila náš bežný život, prácu, podnikanie, vzdelávanie, kultúru i šport. Nie je to však prvý krát, čo ľudstvo zápasí so šíriacou sa infekciou. Načreli sme do historických prameňov, ktoré dokumentujú svetové pandémie a pozreli sme sa na niektoré z nich.
Čierna smrť v polovici 14. storočia však bola prvou vedecky podloženou pandémiou, v Európe spôsobila smrť tretiny obyvateľov. Z historických prameňov vyplýva, že pravdepodobne išlo o pľúcny mor a názov čierna smrť dostal preto, že jedným z príznakov bolo sčernanie odumretých končekov prstov či ušných lalôčikov.
A v tomto období sa objavuje aj výraz karanténa, ktorú začali praktizovať v Taliansku, aby ochránili pobrežné mestá. Obchodné lode, ktoré priplávali do Benátok z miest, kde už infekcia bola, mesli najprv 40 dní iba kotviť v prístave a až potom mohli vyložiť náklad.
Pôvod slova karanténa teda pochádza z talianskeho ‚quaranta giorni‘ = 40 dní.
Nebezpečnou infekciou, ktorá sa od začiatku 19. storočia šítila svetom, bola cholera. V rokoch 1852 až 1860 sa cholera rozšírila z delty indického veľtoku Ganga do Ázie, Európy, Afriky a Severnej Ameriky. Zdrojom nákazy aj šírenia cholery bola znečistená voda.
Španielska chrípka zasiahla svet krátko po 1. svetovej vojne a ako sa dozvedáme z historických prameňov, vvyžiadala si viac obetí ako samotná vojna. Prvou zapísanou obeťou tejto pliagy bol kuchár z Kansasu Albert Gitchell. Celkovo sa počas pandémie španielskej chrípky infikovalo zhruba pol miliardy ľudí a približne 50 miliónov nákaze podľahlo. (red)
