Čo sú monoklonálne protilátky a ako fungujú

V súvislosti s ochorením COVID-19 sa v posledných týždňoch čoraz častejšie stretávame s pojmom monoklonálne protilátky. Ide o relatívne novú a unikátnu skupinu biologických liekov, ktoré u pacientov s koronavírusom pri podaní v skorom štádiu znižujú riziko úmrtia, ťažkého priebehu, vážneho stavu a hospitalizácie.

Pri podaní v skorom štádiu infekcie majú monoklonálne protilátky schopnosť naviazať sa na spike proteín, ktorý vírus SARS-CoV-2 používa na vstup do buniek ľudského tela, čím mu znemožnia bunky napadnúť.

Názov monoklonálne protilátky je zložený z dvoch slov:

1.Protilátky – proteíny, ktoré v tele prirodzene produkujú biele krvinky – b-lymfocyty. Sú súčasťou imunitného systému a ich hlavnou funkciou je identifikovať a zneškodniť antigény, čiže cudzie elementy v tele.

2.Monoklonálne – dané protilátky sú potomkami jednej rodičovskej bunky – vybraného b-lymfocytu. Fungujú podobne ako prirodzené protilátky v tele. Pri bežnej imunitnej reakcii telo vyprodukuje rôzne druhy protilátok – takzvané polykonálne protilátky. V porovnaní s nimi sú monoklonálne protilátky navzájom identické a teda úzko špecializované na konkrétny antigén.

Kde sa vzali?

„Monoklonálne protilátky získavame pomocou umelej stimulácie b-lymfocytov v laboratórnych podmienkach. B-lymfocyt vystavíme pôsobeniu konkrétneho antigénu, b-lymfocyt následne vyprodukuje špecifický druh protilátok zacielených práve na tento antigén. Jednoducho povedané, necháme antigén a b-lymfocyt, nech sa „pobijú“. Počas súboja b-lymfocyt spozná svojho súpera a vytvorí špecifické zbrane na jeho elimináciu. Týmito zbraňami sú monoklonálne protilátky,“ objasňujú odborníci zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL)a dodávajú, že vďaka schopnosti regulovať procesy v rámci imunitného systému sa monoklonálne protilátky najčastejšie používajú pri liečbe autoimunitných alebo onkologických ochorení.

Názvy jednotlivých monoklonálnych protilátok vždy končia príponou –mab (skratka z monoclonal antibodies) napríklad sotrovimab, kasirivimab a mnoho ďalších.

Cena za objav

Za objav princípu, na ktorom je založená produkcia monoklonálnych protilátok, bola v roku 1984 udelená Nobelova cena. Jej laureátmi sa stali imunológ Niels K. Jerne, biológ Georges J. F. Köhler a biochemik César Milstein. Prvý liek s monoklonálnymi protilátkami bol schválený v USA v roku 1986.

Informácie poskytol ŠÚKL