Našli hrob z obdobia sťahovania národov
Spolupráca archeológov s Policajným zborom priniesla významný nález. Počas kopania základových rýh na novú garáž narazil majiteľ pozemku v Gbeloch na vzácny objav. V mieste zbúranej starej garáže a šopy pristavanej k rodinnému domu našiel ľudskú lebku a privolal políciu. Zistilo sa, že kosti pochádzajú z hrobu, ktorý datovala rádiokarbónová analýza do obdobia rokov 421 až 541 n. l., ktoré je známe pod názvom obdobie sťahovania národov.
Výjazd polície kopaním rozšíril miesto nálezu a narazil na ďalšiu ľudskú lebku a privolal antropológa. Ten určil vek lebiek na viac ako 50 rokov a na tomto základe miesto nálezu obhliadli a následne preskúmali pracovníci Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Trnava v spolupráci s archeológom Západoslovenského múzea v Trnave. Pri prácach pomáhal aj nálezca a dobrovoľník z Občianskeho združenia Hradiská. „Zistili sme, že kosti pochádzajú z hrobu, v ktorom boli uložení vo vystretej polohe na chrbte dvaja jedinci ženského pohlavia vo veku 20 až 25 rokov a 25 až 40 rokov, orientovaní hlavou na západ a nohami na východ. Pochovaní boli bez šperkov a príloh,“ hovorí Matúš Sládok z Krajského pamiatkového úradu v Trnave a dodáva, že na jednej kostre zistili zaujímavú patologickú zmenu „Kostrč je výrazne asymetricky postavená. Môže to byť dôsledok posttraumatického stavu, kedy kostrč prirástla ku krížovej kosti napríklad následkom silného narazenia pri páde,“ vysvetľuje odborník.
Obdobie sťahovania národov
Rádiokarbónová analýza, ktorú spolu s ďalšími zabezpečila Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, datovala hrob do obdobia rokov 421 až 541 n. l., ktoré je známe pod názvom obdobie sťahovania národov. „V období rokov 421 až 541 sídlili na Záhorí zvyšky Kvádov, ale aj Huni, Herulovia, Longobardi a možno aj iné kmene napríklad Góti a Rugiovia. Z týchto kmeňov sú hroby s viacerými jedincami známe z lokalít prisudzovaných Longobardom, i keď len zriedkavo. Záhorie bolo Longobardmi osídlené v rokoch 488 až 560/568, čím sa predpokladané datovanie hrobu značne zužuje na roky 488 až 541,“ popisuje M. Sládok. Zo Slovenska sú podľa jeho slov pohrebiskové lokality pripisované Longobardom známe zo Zohora, Devínskej Novej Vsi, Bratislavy-Rusoviec a Gáňa. „Pre sťahovanie národov je typické okrem pochovávania zvierat, ľudských jedincov do drevených rakiev a umelého deformovania ľudských lebiek aj súdobé vykrádanie hrobov. Absencia akýchkoľvek osobných a priložených predmetov v hrobe a aj narušenie hornej časti trupu jednej kostry napovedá vykradnutiu aj tohto hrobu,“ objasňuje.
Ide o pohrebisko ale aj sídlisko
Nález hrobu je prvým známym nálezom z tohto obdobia z katastra mesta a málopočetným z bližšieho okolia Gbiel. Nakoľko sa ľudské kosti našli aj mimo hrobu na viacerých miestach pozemku a vzhľadom na staršie nálezy ľudských kostí z lokality, ktoré neboli archeologicky evidované, hrob podľa odborníka takmer určite nie je ojedinelý a nachádza sa tu pohrebisko. „Podľa nálezov mazanice a početných keramických črepov z nádob z rôznych období praveku a rímskej doby je tu aj sídlisko alebo viacero sídlisk. Z kovových nálezov získaných počas výskumu vyniká krúžok z medi alebo zliatiny medi so zahrotenými koncami. Krúžky takéhoto tvaru sa vyskytujú v staršej bronzovej dobe i stredoveku,“ uzatvára M. Sládok.
zdroj foto: KPÚ Trnava
