22 Máj, Streda
 19 °C
TOP

Ema najprv v Amerike plakala, dnes si plní sny a tvorí pre Hollywood

Nedávno sme čitateľom čujte.sk priniesli rozhovor s Henrietou Holúbekovou, ktorá je zakladateľkou a metodičkou projektu Životológia na Slovensku. Vtedy nám Henika prezradila niečo aj o svojich študentoch a ich úspechoch. Spomenula aj Emu, ktorá sa nevzdala svojich snov a dnes spolupracuje s hollywoodskymi produkciami. Jej príbeh nás zaujal natoľko, že sme sa rozhodli Emu Klučovskú vyspovedať. Mimochodom, v období koronakrízy sa stihla aj online zosobášiť…

Kto je Ema Key Kľučovská?

Ema bola iná, ako ostatné dievčatká. Nehrala sa s bábikami, nekreslila šatôčky a sukničky, nezaujímali ju farby na tvár. Od malička ju fascinovali dravé vtáky, príšerky, ostré zuby. Jej rodičia sa spočiatku báli, či nejde o nejaký druh psychickej poruchy a pre istotu ju zobrali na vyšetrenie k psychológovi. Jeho záver bol, že je úplne v poriadku, a že má obrovský talent na kreslenie. Dnes má Ema 21 rokov a má to šťastie, že jej práca je zároveň jej záľubou. Ale poďme pekne po poriadku…

Ako malú ťa vôbec nezaujímali bábiky, kočíky, nechcela si byť na karnevale princezná či Snehulienka?

Nie. Od malička, od kedy som vedela chytiť ceruzku do ruky, som kreslila všetko, čo malo drápy, krídla a ostré zuby. Fascinovalo ma to. Dokonca som sa počas základnej školy prihlásila do krúžku sokoliarov na hrade Červený Kameň, aby som mala blízky kontakt s dravými vtákmi. Vedela som ich nakresliť len tak, z hlavy.

Ako Životológia ovplyvnila tvoj život?

Ja som zo Životológie absolvovala jednu časť, a tou bol rečnícky tréning. Pomohlo mi to povedať prejav pred 200 ľuďmi na TEDx konferencii v Prahe. Keďže TED je celosvetový formát konferencií, aj v Amerike mi to pomáha budovať si autoritu. Keď poviete, že ste rečnili na TED-e, tak všetci vedia, že ste niečím výnimočný, pretože tam hocikto nemôže rečniť. Organizátori si rečníkov starostlivo vyberajú. Mnoho rečníkov sa vďaka tomu stalo celosvetovo úspešnými ľuďmi.

Životológia má veľmi široký záber. Kým jednému študentovi pomôže zastaviť šikanu voči svojej osobe, druhý si z nej vezme spôsob, ako zlepšiť vzťahy s rodičmi a tretí si naštartuje kariéru snov. Je to veľmi individuálne. Ja som každopádne na ceste za svojím snom.

Asi to však nebolo zo dňa na deň…

To nie. Na začiatku bol jeden email, ktorý som adresovala Stan Winston School. Urobiť prvý krok je veľmi dôležité, ja som nečakala, či ma niekto vôbec v budúcnosti kontaktuje, práve naopak. Ja som ich kontaktovala ako prvá. Nikto na nás nikde nečaká s otvorenou náručou. Mala som vtedy 15 rokov. V maili som sa im predstavila, kto som, čo robím a poslala som im moje práce. Ich odpoveď ma mimoriadne prekvapila. Odpísali mi, že na svoj vek mám vynikajúce práce a že nás určite čaká spolupráca. A takto to začalo. Môj sen stať sa profesionálnym filmovým dizajnérom postáv sa začal realizovať.

Dnes máš už vyštudovanú univerzitu Gnommon School of Visual Effects v Hollywoode, kam si odišla v 17-tich rokoch. Nebáli sa rodičia pustiť ťa do sveta, aby si si plnila svoje sny?

Práve naopak, boli za to, aby som čo najskôr odišla do Ameriky. A prečo práve do Ameriky? No chcem robiť filmy a hry. A kde je najväčší priemysel hier a filmov? No tu v Hollywoode. Spočiatku som bola výmenný študent strednej školy. To zo začiatku bolo dosť stresujúce nie len pre mojich rodičov, ale aj pre mňa. Žila som totiž vo veľmi chudobnej štvrti s pánom, ktorý mal vyše70 rokov a chodievala som do školy, kde iba 30% rodičov študentov malo dokončenú strednú školu. Prvú noc som plakala v posteli hovoriac si „kam som sa to dostala?“. Avšak potom som si uvedomila, že som sa dostala tam, kam som chcela: do Ameriky! Podarilo sa! Namiesto ľutovania sa som si povedala, že sa mi podaril dosť veľký krok. Veľmi mi to pomohlo. Rýchlo som sa upokojila a ten školský rok som si užila. Bol to môj posledný rok na strednej škole a musím podotknúť, že maturita v Amerike je veľký zážitok. Presne ako vo filmoch. Až potom som išla na Gnommon. . Musím povedať, že Gnommon je zatiaľ naozaj najlepšia časť môjho života. Taká dobrá škola, to som naozaj nečakala. Okrem mnohých iných predností je dôležité aj to, že sú tam ľudia od Disneyho, sú tam ľudia z herných štúdií ako je Blizzard alebo Naughty Dog, Dreamworks či zo Sony.

Zrejme prišli úspechy už počas školy…

Ako som spomínala, najprv som začala kresliť a až neskôr aj modelovať príšerky. Veľmi rada ich robím a rada ich vytlačím aj na 3D tlačiarni. Napríklad egyptskí bohovia ma veľmi fascinujú. Moje najobľúbenejšie je kuritatko. Nemôže lietať, a preto má jetpack. Vytvorila som ho ešte v roku 2018, keď som nastúpila do školy. Mala som ho už vymodelované a v škole ma posunuli do ďalšieho levelu. Naučili ma, ako vymodelovaný objekt preniesť do nejakého prostredia. Nakoniec bolo moje kuriatko najlepšou prácou za semester. Ďalšie ocenenie som získala za animácie s drakom, ktorého som sama vymodelovala, otextúrovala, narigovala a naanimovala. Rig znamená, že som z neho spravila akoby bábku, ktorou sa dá pohybovať. Celý drak bol urobený podľa designu draka z knihy „Wizard of Earthsea“.

Aké sú dnes tvoje pracovné plány?

Aktuálne mi vyplácajú tantiémy z predaného skinu do celosvetovo hranej hry Counter Strike a dostala som ponuku na pozíciu animátorky do filmu Avatar 2 a Avatar 3. Keď tá ponuka prišla, bola som taká šokovaná, že som ju emocionálne ani nevedela spracovať. Moji rodičia sa tešili, skoro odpadli, a ja nič… Uvedomenie si, o akú pracovnú príležitosť ide, prišlo až neskôr. Okrem toho mám ponuku aj na prácu na seriáli pre Netflix. V tomto prípade nemôžem prezradiť ešte podrobnosti.

Spomenula si Counter Strike, čo treba urobiť preto, aby sa tvoj skin dostal do takejto hry?

Trvalo mi to päť rokov, kým mi konečne pridali skin do Counter Strike, bolo to úprimne kopec plaču, kopec podrazených nôh a bola to ťažká cesta. Mala som medzitým aj prestávku, lebo naozaj je tam kruté prostredie.

A čo iné hry?

Mojim snom je vyvinúť s mojím manželom novú hru. Vďaka zárobkom si môžeme dovoliť zakpiť softvér a všetko potrebné, aby sme sa do toho mohli pustiť. Niekto by si povedal, či je to rozumné, takto investovať, na druhej strane risk je zisk, tak nám držte palce…

Spomenula si manžela – vraj si sa počas koronakrízy vydávala online, ako to funguje?

Je to legálne uznaný sobáš a postup je jednoduchý. Na príslušný úrad pošle človek žiadosť, následne urobia online meeting s oddávajúcim a vykoná sa obrad. Online sme podpísali aj potrebné dokumenty a poštou nám prišiel manželský certifikát, niečo ako sobášny list u nás. Po manželovi Colinovi som si zobrala aj jeho priezvisko Key – v angličtine to znamená kľúč a moje rodné priezvisko je Kľučovská, takže som si v podstate iba preložila priezvisko zo slovenčiny do angličtiny.

Počas obradu bola online aj tvoja rodina?

Áno, tiež mohli byť pripojení a zažiť to so mnou.

Bude niekedy aj svadba naživo?

Áno, samozrejme a na Slovensku to spravíme, pretože viem, že veľa ľudí si nemôže len tak vycestovať do Ameriky. A Colin tiež chce mať svadbu na Slovensku, pretože jemu sa veľmi páčia naše hrady a kaštiele, takže aj naša svadba by sa mala konať v nejakom peknom kaštieli. Tam by chcel Colin pozvať aj jeho americkú rodinu. A samozrejme, našim hosťom na svadbe bude aj Henika Holúbeková, ktorá má tiež svoj podiel na tom, kam som sa až dostala.

A čo presne robí tvoj manžel Colin?

On je Technical artist, technický umelec. Viacmenej programátor a robí tie programy, v ktorých ja ako umelec tvorím. On vylepšuje jednotlivé nástroje. Poviem si, juj, bodaj by ten softvér vedel toto, a on to vytvorí pre mňa, žiaden problém. Čiže on pracuje s umelcami, ktorí povedia, že „toto by som chcel“ a on to tak urobí.

Je niečo, čo by si chcela odkázať mladým ľuďom na Slovensku, ktorí majú svoje sny, ale nevedia, akou cestou sa vybrať, aby ich aj naplnili?

Najdôležitejšie je nevzdávať sa. Žiadna cesta nie je vopred určená. Tých ciest je v podstate veľa. Ak jedna zlyhá, nesmieš sa vzdať, ale práve naopak, skúsiť inú cestu. Je veľmi dôležité nastaviť sa na splnenie svojho sna. A keď sa váš sen splní, je dôležité vytvoriť si nový sen. Je potrebné stále sa posúvať. Ja napríklad chcem teraz vytvoriť svoju vlastnú hru…

Použité Fotografie: – archív Ema Key Kľučovská

Odoslať komentár