Zbierame plody plné zdravia

Počas jesennej prechádzky prírodou iste natrafíte na kríky šípok či strom s oranžovočervenými plodmi jarabiny vtáčej alebo tiež strom rakytníka s vetvičkami pokrytými ostrými tŕňmi a žiarivými oranžovými plodmi. Všetky tieto drobné plody sú veľmi bohaté na vitamín C, a tak si ich nezabudnite nazbierať do zásoby.

Šípky

Šípky sú plodom ruže šípovej, ktorá hojne lemuje poľné aj lesné cesty. Ich liečivú silu poznali aj naše staré mamy. Šípky obsahujú množstvo vitamínov. Bohaté sú na vitamín C, ale aj A, B1, B2, P a K. Nájdeme v nich aj pektíny, triesloviny, silice, minerálne látky draslík a vápnik. Ich súčasťou sú cenné flavonoidy a karotenoidy. Šípky posilňujú imunitu, prečistia obličky, močové cesty a zbavujú nás únavy. Šípky pomáhajú pri vstrebávaní železa v organizme a ochraňujú pred zápalmi. Sú podporným prostriedkom pri hojení rán a účinným bojovníkom s baktériami. Ich využitie je široké a pripraviť si z nich okrem čaju môžete džem, kompót, sirup a dokonca aj víno.

Zber šípok

Šípky spoznáte podľa ich oranžovej až tmavočervenej farby. Zbierajte ich v čistom prostredí mimo frekventovaných ciest. Dôležité je zbierať zrelé, suché a nezamrznuté plody. Ideálnym obdobím na zber šípok je október a začiatok novembra.

Sušenie šípok

Šípky preberte, odstráňte poškodené a nahnité plody a zvyšky okvetia. Následne šípky umyte a na utierke ich dôkladne osušte. Šípky môžete sušiť v sušičke, v rúre alebo na slnku. Ak sa rozhodnete pre sušenie v rúre, stačí šípky nasypať na plech vyložený papierom na pečenie a sušiť ich pri teplote asi 70 stupňov Celzia, pričom dvierka rúry nechajte pootvorené. Šípky priebežne kontrolujte, aby sa nepripálili. Najšetrnejšie je však ich sušenie na vzduchu. Šípky je potrebné nasypať na sito alebo plech vyložený papierom na pečenie a sušiť ich na slniečku. Šípky priebežne kontrolujte, či náhodou neplesnivejú. Po usušení ich vložte do uzatvárateľnej nádoby a skladujte na tmavom mieste najviac jeden rok.

Šípkový džem

Suroviny: 1 kg očistených šípok, 800g kryštálového cukru, šťava z 2-3 citrónov, voda

Postup: Plody šípok rozpoľte a obrátenou stranou lyžičky z nich odstráňte semiačka aj chĺpky, pričom postupujte od okvetia smerom k stopke. Očistené šípky dôkladne umyte pod tečúcou vodou, potom vložte do širokého kastróla a zalejte vodou tak, aby boli všetky dostatočne ponorené. Šípky varte do mäkka. Potom ich rozmixujte. Ak chcete dosiahnuť úplne jemnú konzistenciu džemu, môžete šípky ešte prepasírovať cez jemné sitko. Zmes vráťte späť do hrnca, pridajte cukor a šťavu z 2 až 3 citrónov. Varte do zhustnutia. Hotový šípkový džem naplňte do čistých pohárov a každý pohár otočte hore dnom na približne 15 minút.

Jarabina vtáčia

Jarabina vtáčia je strom dorastajúci do výšky 16 až 20 metrov. Jej plody sú guľaté oranžovočervené bobule. Dozrievajú na jeseň a na strome ich možno pozorovať až do polovice zimy. Jarabina rastie na okrajoch lesov a hojne sa vyskytuje aj v parkoch.

Priaznivé účinky jarabiny na zdravie

Jarabina má vysoký obsah vitamínu C. Nachádzajú sa v nej tiež karotenoidy, kyselina jablčná, železo, vápnik, jód, flavonoidy, triesloviny, pektín, fytoestrogény, čo sú látky podobné ženským hormónom, ďalej horčík, draslík či vápnik. V ľudovom liečiteľstve sa oddávna využíva ako podporný prostriedok hormonálnej rovnováhy u žien. Zmierňuje silné krvácanie, podporuje vylučovanie žlče, upravuje peristaltiku čriev, pôsobí močopudne. Pomáha pri prechladnutí a osvedčila sa aj pri zápaloch horných dýchacích ciest.

Zber a spracovanie

Plody jarabiny zberáme v októbri tak, že orezávame celé vrcholy konárikov, bobule odtrhávame až neskôr. Po zbere je treba jarabinu sušiť, najskôr na vzduchu a potom dosušíme v rúre pri asi 50°Celzia. Suché plody skladujeme v textilných vrecúškach. Z jarabiny sa pripravujú šťavy, džem, kompót, víno, sirup a čaj.

Džem z jarabiny

Suroviny: 1 kg jarabiny, 1 kg cukru

Postup: Plody jarabiny umyte, zalejte vodou a krátko povarte. Následne preceďte, vložte späť do hrnca, podlejte vodou a pridajte cukor. Zohrievajte na miernom ohni až kým sa cukor nerozpustí. Potom varte ešte 5 minút a priebežne zberajte vytvorenú penu. Ešte horúcu marmeládu plňte do čistých zaváracích pohárov a otočte hore dnom. Nechajte vychladnúť pod utierkou.

Dajte pozor!

Neodporúča sa konzumácia čerstvých plodov jarabiny, pretože obsahujú kyselinu parasorbovú, ktorá môže spôsobiť podráždenie sliznice žalúdka a čriev a zapríčiniť tak nevoľnosť. Sušením a tepelnou úpravou táto vlastnosť zaniká. Rovnako sa jej radšej vyhnite, ak trpíte zvýšenou zrážanlivosť krvi, zvýšenou žalúdočnou kyselinou či častými hnačkami.

Rakytník

Rakytník rešetliakový je strom dorastajúci do výšky približne dva metre. Jeho vetvičky sú pokryté ostrými tŕňmi a vášmu pohľadu iste neuniknú jeho žiarivé oranžové plody, ktoré dozrievajú od augusta až do októbra. Rakytník rastie zväčša pozdĺž ciest.

Blahodárne účinky rakytníka na zdravie

Rakytníku sa pripisuje množstvo priaznivých účinkov na naše zdravie a naši predkovia ho využívali pri liečbe rôznych ochorení. Obsahuje vitamíny skupiny B, C, A, E a K a je výbornou posilou pre náš imunitný systém. Pre veľmi vysoký obsah vitamínu C je tiež skvelým pomocníkom pri prevencii jesenného nachladnutia či chrípky. Rakytník zlepšuje trávenie a pomáha pri žalúdočných problémoch rôzneho charakteru. Konzumácia jeho plodov alebo pravidelné používanie rakytníkového oleja môže pomôcť s liečbou kožných ochorení, akými sú ekzémy či akné. Rakytník má pozitívny vplyv aj na cievy.

Dajte pozor!

Ak máte ťažkosti so žlčníkom alebo pankreasom, rakytníku sa radšej vyhnite. Majte tiež na pamäti, že vo všeobecnosti sú bylinky výborným pomocníkom pri rôznych ochoreniach, užívať by sme ich však mali s rozumom, pretože u každého môžu mať iné účinky a aj ich dlhodobé užívanie nám môže namiesto očakávanej pomoci skôr uškodiť. Vždy sa o ich použití radšej poraďte s odborníkom.

Ilustračné foto: Šípky. zdroj foto danielam pixabay