Pozor na vlhkosť vzduchu v domácnosti

Mnoho domácností sa v zimných mesiacoch stretáva s problémom zarosených okien či tvoriacich sa plesní. Na otázky, akú vlhkosť by mal mať vzduch v interiéri, aby sa nerosili okná a nevznikali plesne, odpovedajú odborníci z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

V interiéri by sme sa mali podľa odborníkov vyvarovať kombinácii nízkej teploty a vysokej vlhkosti vzduchu a tiež odporúčajú: „Obmedzte činnosti, ktoré nadmerne zvyšujú vlhkosť v byte a prispievajú k vzniku plesní. Ak chcete v miestnosti vytvoriť optimálnu klímu, je potrebné okrem teploty sledovať aj vlhkosť vzduchu – a to tak, aby nebol počas chladného obdobia rozdiel teplôt vo vnútorných priestoroch cez deň a v noci príliš veľký – malo by to byť maximálne 5 stupňov. Týmto sa zabráni kondenzácii pary na vychladených miestach. Optimálna miera vlhkosti vzduchu v miestnosti je medzi 40 až 60 %.“

Činnosti zvyšujúce vlhkosť

Rizikovejšie časti domácnosti sú kúpeľňa a kuchyňa, pretože je tam vyššia vlhkosť. Ak sa vlhký vzduch nevymení za čerstvý, suchší, stúpa riziko, že sa vytvorí pleseň. „Kondenzácia pary a vlhkosť na povrchoch sú oveľa významnejšie pre rozvoj plesní ako relatívna vlhkosť vzduchu. Treba mať na pamäti, že varenie, sušenie bielizne, sprchovanie či intenzívne cvičenie zvyšujú vlhkosť vzduchu, čomu treba prispôsobiť aj režim vetrania,“ popisujú odborníci a objasňujú, že plesne sú mikroskopické organizmy, ktoré sú súčasťou nášho životného prostredia. Bežne nie sú okom viditeľné, zbadáme ich až pri premnožení. Prejavujú sa povlakmi pripomínajúcimi zamat alebo vatu. Na postihnutých miestach sa vytvoria zliate škvrny tmavého, sivého až čierneho, prípadne zelenkastého, niekedy hnedastého sfarbenia. „Plesne v byte sú závažný problém pre zdravie ľudí, pretože môžu byť zdrojom toxických látok – mykotoxínov. Existencia plesní ako takých nepredstavuje pre človeka priame ohrozenie zdravia, za negatívne účinky na zdravie sú zodpovedné emisie z plesní. Spóry plesní podporujú vznik a zhoršujú priebeh astmy a alergických ochorení. Niektoré druhy okrem alergizujúceho pôsobenia vyvolávajú aj zápalové procesy, najmä časté zápaly dýchacích ciest. Pri svojom raste plesne produkujú prchavé organické látky – plesňový zápach, ktoré poškodzujú sliznice dýchacích ciest, spôsobujú dráždenie očí, nosa, dráždia v krku. Priamym kontaktom s plesňami môže dôjsť k ochoreniam kože – ekzémy, plesne. Dlhodobá prítomnosť plesní v priestoroch bytu môže spôsobiť chronickú precitlivenosť organizmu,“ prízvukujú odborníci, podľa ktorých je vždy lepšie predchádzať vzniku plesní – a to najmä krátkym a intenzívnym vetraním – ako ich likvidovať. Keďže plesne sa objavujú v súvislosti s vlhkým bytom, musí sa v prvom rade odstrániť táto príčina. Potrebné je, aby sme okno otvorili pri všetkých činnostiach, pri ktorých sa tvorí vlhký vzduch.

Ako vplýva na zdravie suchý vzduch

Aj suchý vzduch môže mať podľa odborníkov významný vplyv na naše zdravie. Minimálna prípustná hodnota relatívnej vlhkosti je stanovená na 30 %. Optimálna miera vlhkosti vzduchu v miestnosti je medzi 40 až 60 %. „Suchý vzduch vysušuje sliznice očí, čo môže spôsobiť rezanie, štípanie očí a pocit suchého oka. Dochádza k vysušovaniu dýchacích ciest a narušeniu ich prirodzenej vlhkosti. To môže spôsobiť opuch slizníc so zvýšenou produkciou hlienov. Dôsledkom je zvýšená chorobnosť, opakované zápaly očných spojiviek, nosovej sliznice, hrdla a dráždivý kašeľ, dokonca aj zhoršenie symptómov astmy a alergií. K celkovým prejavom patria únava, bolesti hlavy, hrdla. Suchý vzduch má vplyv aj na vysušovanie pokožky tváre, čím môže prispievať aj k predčasnému starnutiu pokožky a vzniku vrások,“ vysvetľujú odborníci a dodávajú, že suchý vzduch je problémom najmä vo vykurovacom období, kedy sa najmä panelové a podkrovné byty nadmieru prehrievajú.

Informácie poskytol Odbor hygieny životného prostredia a zdravia ÚVZ SR

Ilustračné foto. zdroj foto midascode pixabay