Kremnica – mesto v srdci Európy

Kremnica je mestom nachádzajúcim sa nielen v strede Slovenska, ale aj v strede či srdci Európy. Leží v okrese Žiar nad Hronom, na západnom úpätí Kremnických vrchov, v severozápadnom smere ohraničených Kunešovskou hornatinou a v juhozápadnom Jastrabskou vrchovinou. Vznik a dejiny Kremnice úzko súvisia s výskytom zlatonosných rúd na jej území. Nájdete tam veľa zaujímavých miest, ktoré očaria svojou krásou a neopakovateľnou atmosférou.

Kremnica je najčastejšie spájaná s prívlastkom zlatá. Výraznú stopu ľudskej činnosti v blízkom okolí predstavujú najstaršie banské štôlne a šachty, ktorých vznik kladú niektorí odborníci do 8. až 9. stor. Údolie Kremnického potoka bolo banícky aj poľnohospodársky kolonizované slovenským a nemeckým obyvateľstvom už pred 14. storočím. Vznik slobodného kráľovského mesta Kremnica je spojený s dátumom 17. november 1328, kedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal osade Cremychbana privilegiálnu listinu, ktorá zabezpečovala Kremnici rôzne výsady.

ŠTEFÁNIKOVO NÁMESTIE

Ak zavítate do Kremnice, vaše kroky nasmerujte na Štefánikovo námestie. K jeho dominantám patrí impozantný trojičný stĺp, postavený v r. 1765-72, ktorý je jednou z najvýznamnejších barokových pamiatok svojho druhu na Slovensku, ďalej rozsiahly františkánsky kláštor z polovice 17. stor. či mincovňa. Kompozíciu námestia dotvára aj niekoľko menších architektonických prvkov, či už baroková fontána situovaná v jeho severnej časti pochádzajúca pravdepodobne z dielne D. Stanetiho, alebo aj meteorologický stĺp. Je to kovová skrinka s presklenými dvierkami. V nej sú vložené pôvodné opravené meteorologické prístroje: tlakomer a vlhkomer. Skrinku chráni dekoratívna strieška s profilovanou rímsou a kupolou, na ktorej je ukazovateľ svetových strán s kovanou ružicou.

MESTSKÝ HRAD

Mestský hrad tvorí súbor stavieb zo 14. – 15. stor., chránený dvojitým opevnením, na ktoré sa pripájajú jedny z najzachovalejších mestských hradieb na Slovensku. Dominantou stavbou hradného areálu je Kostol sv. Kataríny. Ranogotický karner z 1. pol. 14. stor. mal dve funkcie. Spodná časť objektu slúžila ako kostnica, teda ako priestor na uloženie kostí z okolitých starších hrobov a vrchná ako kaplnka. Pôvodne bola kaplnka zasvätená sv. Michalovi, neskôr sv. Ondrejovi. Steny kaplnky sú zdobené gotickými nástennými maľbami znázorňujúcimi scény zo života sv. Erazma.

Severná veža z 2. polovice 14. stor. chránila vstup do hradu zo severu. Má tvar hranola s tromi poschodiami a priechodom na prízemí. Pôvodne bola o poschodie nižšia, posledné pristavali po požiari v r. 1560. Pri tejto prestavbe vznikli aj renesančné klenby priechodu a prvého poschodia. Veža má na vonkajších stranách strieľne a smolný nos, ktoré chránili vstupný padací most. Koncom 19. stor. ho nahradil pevný kamenný most, ktorý stojí dodnes. V severnej veži je na prvých dvoch poschodiach inštalovaná expozícia Z archeologického výskumu Mestského hradu v Kremnici a v podkroví expozícia Obrana mesta.

Banícka bašta, stojaca neďaleko karnera a severnej veže je pôvodne polkruhová bašta opevnenia. V 2. pol. 15. stor. nad ňu nadmurovali polygón, ktorý tvoril presbytérium Kaplnky Narodenia Panny Márie. K polygónu sa pripájala krátka obdĺžniková loď, ktorej základy odkryl archeologický výskum. Zanikla pravdepodobne ešte v 16. stor., kedy objekt znovu upravili na baštu.

Hodinová veža (Türl alebo Malá veža) v 14. stor. siahala do výšky dnešného 3. poschodia. Jej jadro súvisí s pôvodným opevnením. Na prízemí sú klenby zo 16. stor. Koncom 17. stor. bola veža nadstavaná poschodím pre zvony, kde umiestnili najväčší renesančný zvon Urban z r. 1588. V Malej veži je expozícia Kremnické zvony a zvonolejári, doplnená zvukovými nahrávkami tunajších súčasných zvonov.

Južná veža, tzv. farská, spája vstupným schodiskom hrad s mestom. Jednopriestorová hranolová stavba vznikla v 2. pol. 14. stor. a do 15. stor. v nej sídlila fara. Po r. 1780 k nej pristavili kryté schodisko. Koncom 19. stor. umiestnili na poschodí zvony. Dnes slúži ako vstup do expozičných priestorov hradu.

Radnica (curia civitatis) zo 14. stor. je najväčšou svetskou stavbou hradného areálu. Do súčasnosti sa zachoval len suterén a prízemie. V súčasnosti je tu expozícia Barokové plastiky. Exponáty pochádzajú z výzdoby dvoch kremnických kostolov – Kostola sv. Kataríny (v areáli Mestského hradu) a zo zbúraného Kostola Panny Márie na námestí.

Kostol sv. Kataríny

Rímsko -katolícky kostol – pôvodne dvojloďový neskorogotický kostol z polovice 15. storočia vznikol prestavbou staršieho objektu zo 14. storočia. Pod menom sv. Katarína sa prvýkrát spomína v roku 1526.

Opevnenie mesta

Historické jadro Kremnice je obohnané kamenným múrom nadväzujúcim na opevnenie hradného areálu. Múr, obkolesujúci územie asi 45 000 m2 postavili v 1. tretine 15. stor. na základe nariadenia kráľa Žigmunda o opevnení dôležitých kráľovských miest z r. 1405. Miestami dosahuje výšku 5 až 7 m. Na južných nárožiach je spevnený dvoma kruhovými vežami – Červenou na juhovýchodnom a Čiernou na juhozápadnom nároží. Do mesta sa vstupovalo troma bránami – Dolnou, Hornou a Malou, nazývanou Bystrická alebo Türl. Posledné dve boli asanované r. 1872-80. Aktívnu obranu Hornej a Dolnej brány v 16. stor. zdokonalili barbakanom predsunutým pred bránu v hradobnom múre.

MINCOVŇA

Objekty mincovne v opevnenom meste sú postavené na mieste niekoľkých starších meštianskych domov. Súbor zachovaných výrobných, administratívnych a obytných budov je výsledkom zložitých stavebných premien od 15. stor. podnes. Kremnická mincovňa sa spolu s budínskou stala najdôležitejšou mincovňou vtedajšieho Uhorska, svoje výsostné postavenie (popri Viedni) si udržala aj počas trvania monarchie a ostala jedinou mincovňou v časoch československého štátu. So svojou takmer sedemstoročnou nepretržitou výrobnou činnosťou je ojedinelým fenoménom, pýchou Kremnice a celého Slovenska. Expozícia Mincovne Kremnica ponúka turistom možnosť prezrieť si nielen zaujímavé exponáty v novorekonštruovaných priestoroch historickej budovy, ale tiež jedinečnú prehliadku starej raziarne mincí.

Informácie poskytla Oblastná organizácia cestovného ruchu Stredné Slovensko a Visit Kremnica.

foto: Štefánikovo námestie. zdroj foto Kultúrne a informačné centrum mesta Kremnica