Aj Slovensko má svoje záhadné miesta

Aj Slovensko má svoje záhadné miesta

Keď sa povie nevyriešená záhada, väčšina z nás si predstaví Bermudský trojuholník či vybudovanie egyptských pyramíd alebo legendy o Atlantíde. V histórii ľudstva by sme našli mnoho dodnes nevyriešených záhad a tajuplných miest. Vedeli ste však, že podobné, záhadami a legendami opradené miesta máme aj doma, na Slovensku?

Mesačná jaskyňa

Okolo tajomnej Mesačnej jaskyne vzniklo niekoľko povestí a legiend. Nachádzať by sa mala v lesoch našich Tatier a ako hovorí jedna z legiend, objavená bola počas Slovenského národného povstania. Partizánsky kapitán Antonín Horák, ktorý jaskyňu našiel, si ju vraj zakreslil aj do svojho denníka. Jaskyňa mala vraj tvar polmesiaca a hladké steny vyzerali ako by boli z tmavého skla. V denníku sa píše, že jaskyňa nie je dielom prírody, ale určite ju nevytvoril ani človek. Tak kto teda? Do dnešného dňa sa však žiadne ďalšie dôkazy o existencii jaskyne nenašli a tak sa stala tajomnou záhadou tatranských lesov. Po skončení vojny nebolo po objaviteľovi jaskyne Antonínovi Horákovi, a ani po jeho denníku ani stopy. Mnohí ľudia chceli jaskyňu nájsť, preto pátrali aj po Horákovi. Ako sa neskôr zistilo, žiadny Antonín Horák sa mezi partizánmi neangažoval. Ale objavili sa vraj ľudia, ktorí tvrdili, že ho poznali a údajne si falošným menom zakrýval židovný pôvod. Jeho vlastné meno malo byť Ernest Hönig. Kde je pravda, môžeme len hádať. V každom prípade sa v roku 1965 objavil v americkom speleologickom časopise National Spaeological Society News, článok o Mesačnej jaskyni v Tatrách, ktorého autorom bol Antonín T. Horák.

Tribečské lesy

Slovenským Bermudským trojuholníkom by sa dalo nazvať územie v tvare trojuholníka, ktoré sa nachádza medzi Nitrou, Zlatými Moravcami a Partizánskym. Tento trojuholník pokrýva väčšiu časť pohoria Tríbeč. A podľa mnohých je záhadným miestom, kde sa ľudia buď stratili alebo boli nájdení so zranenia a v zlom stave. Z historických záznamov sa dozvedáme, že ešte v roku 1930 sa stratila Mária Šlajzerová. Išla z Mankoviec do Zlatna cez les, nikdy sa však nenašla. V januári 1939 išiel Walter Fisher na prechádzku Tríbečským lesom na zrúcaninu Čierny hrad. Stratil sa a našli ho až o tri mesiace v bezvedomí. Mal mnoho rezných rán a popálenín. Dodnes nikto nevie, ako sa dostal až takmer k Zlatým Moravciam. V šesťdesiatych rokoch došlo k ďalšej záhadnej udalosti, keď sa za obcou Jelenec našlo opustené auto. Patrilo manželskému páru, ktorý je odvtedy nezvestný. A záhady sa diali aj pred desiatimi rokmi, keď sa mladá Lucka vydala na túru na Javorový vrch. Išla na istotu, celé okolie poznala, no napriek tomu sa stratila a našli ju až o dva dni. Mala dorezané ruky. Záhady okolo Tríbečských vrchov sa dostali aj do kín vďaka mysterióznemu filmu Trhlina.

Rondely

V Porýní, taktiež v Maďarsku a v Anglicku, ale aj na Slovensku a v Čechách nájdete tzv. rondely. Ide o obrovské stavby kruhového tvaru, ktoré sú obohnané palisádami a priekopami. Spravidla majú štyri brány, každá z nich je orientovaná na inú svetovú stranu. Slovenské rondely sú údajne ešte staršie ako egyptské pyramídy, podľa historikov a vedcov vznikli okolo roku 4500 pred naším letopočtom. Dodnes však nie je jasné, na aký účel slúžili. Predpokladá sa, že mali plniť obrannú funkciu alebo mohli byť miestami, kde sa konali náboženské obrady a rituály. Tiež sa uvažovalo o tom, že mohli byť aj miestom výmenného obchodu, avšak ich význam sa skúmal aj z astronomického hľadiska. U nás bolo doteraz objavených približne sedemdesiat rondelov, najznámejší bol pri Svodíne.

Je Sitno bránou do pekla?

O najvyššom vrchu Štiavnických vrchov Sitne existuje množstvo legiend a povier, ktoré vznikali odpradávna. Mnohé príbehy či povesti spájajú toto miesto s peklom, presnejšie vrchol Sitna je údajne bránou do pekla. Táto spojitosť vznikla zrejme preto, že tu bolo pohrebisko a tiež sa tu vykonávali obetné rituály. So Sitnom sa spája aj povesť obrovskom poklade, ktoré ukrýva, ale aj o sitnianskych rytieroch, ktorí

Holíčske megality

Slovenským Stonehengeom nazývajú mnohí súbor obrovských kameňov v Holíči. Holíčske megality sú veľké opracované balvany, na ktorých sa nachádzajú rytiny. Spolu 22 balvanov, z ktorých najväčší meria takmer sedem metrov, patrí k jednej z najväčších záhad Slovenska. Do dnešného dňa sa vedcom či historikom nepodarilo objasniť kto, kedy a za akým účelom túto megalitickú stavbu v Strednej Európe postavil.

Šarkania diera

Jaskyňu Šarkania diera, ktorá je národnou prírodnou pamiatkou, nájdete neďaleko obce Súľov v Súľovských vrchoch. Ide o významné archeologické nálezisko pozostatkov vyhynutého jaskynného medveďa i pozostatkov ľudského osídlenia z doby kamennej. Okrem toho sa však o jaskyni už dlhé stáročia traduje legenda o veľkom drakovi. Práve po ňom dostala jaskyňa aj meno. Šarkania diera je turistom voľne prístupná a patrí medzi obľúbené víkendové tipy na výlet v okolí Žiliny.

Čachtický hrad

Tajomná, ba priam strach naháňajúca je určite legenda o hrade Čachtice a o jej majiteľke Alžbete Báthoriovej, ktorú podľa legiend označovali za najznámejšiu masovú vrahyňu v Uhorsku. Čachtický hrad z mnohými tajuplnými chodbami mal byť miestom, kde čachtická pani týrala, mučila a zabíjala mlade dievčatá, z ktorých následne mala čerpať ich mladistvú krásu a energiu.

Nie je jasné, nakoľko sú tieto príbehy skutočné či vymyslené, v každom prípade prispievajú k rozvoju cestovného ruchu v okolí hradu. A pred niekoľkými rokmi začali nadšenci zo združenia Slovenské podzemie objavovať v tejto lokalite aj zavalené stáročné katakomby. Tajný labyrint môže byť starý aj päťsto rokov. Jedna z legiend hovorí, že Báthorička v obavách zo spravodlivosti, ktorá ju mohla postihnúť za jej krvavé zločiny, dala vybudovať podzemnú chodbu z Nového Mesta nad Váhom do Čachtíc.