Levoča – starobylé mesto v srdci Spiša

Starobylé mesto Levoča je okresným mesto na severovýchodnom Slovensku. Leží na južnom úpätí Levočských vrchov v srdci rázovitého Spiša. Po prvýkrát sa Levoča spomína v zachovalej originálnej listine uhorského kráľa Bela IV. z 19. septembra 1249. V roku 1271 ju uhorský kráľ Štefan V. ustanovil za hlavné mesto Provincie spišských Sasov a stáva sa trhovým centrom na Spiši. Práva slobodného kráľovského mesta dostala Levoča v roku 1317 za vlády panovníka Karola Róberta a uvádza sa ako „Civitas nostra regalis“, čiže naše kráľovské mesto.

Mesto Levoča disponuje všetkými mestskými atribútmi slobodného kráľovského mesta. Nájdeme tam silné opevnenie, priestranné pravouhlé námestie ako centrum verejného života s významným farským kostolom a radnicou vo svojom strede a mnohými reprezentačnými meštianskymi domami s vnútornými dvormi a arkádami po obvode námestia Majstra Pavla. Kostoly a veľká časť mesta si zachovali svoj pôvodný ráz. Vzhľadom na výnimočné historické a kultúrne hodnoty bolo historické jadro Levoče v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu a pre svoje architektonické hodnoty bola Levoča spolu s Dielom Majstra Pavla zapísaná v roku 2009 do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Bazilika sv. Jakuba

Chrám sv. Jakuba v Levoči, ktorý bol v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor, patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou. Bazilika sv. Jakuba je trojloďový chrám s krátkou polygonálne ukončenou svätyňou, s neskoršími dodnes zachovanými prístavbami. Do roku 1270 sa datuje stavba dnešnej sakristie, pôvodne pravdepodobne samostatnej kaplnky, ktorá bola pričlenená k dnešnej podobe chrámu. So stavbou súčasnej podoby chrámu sa začalo v druhej polovici 14. storočia. S postupným rozširovaním pôvodného chrámu sa začalo prístavbou kaplnky sv. Juraja na severnej strane koncom 14. storočia. V polovici 15. storočia bola pristavená severná predsieň, krátko na to južná predsieň s Korvínovským oratóriom na poschodí. Okolo roku 1520 bola nad severnou predsieňou a kaplnkou sv. Juraja pristavená takzvaná Henckelova knižnica. Najmladšou, neogotickou prístavbou baziliky je na západnej strane veža s dvomi kaplnkami, ktorá bola postavená v rokoch 1858-1860 na mieste staršej veže a kaplniek. V interiéri baziliky sa nachádza mimoriadne rozsiahli súbor stredovekých nástenných malieb, početný súbor kamenných a drevených epitafov a mortuárií z obdobia 14. až 18. storočia, súbor patrí medzi najväčšie na Slovensku a obsahuje vyše štyridsať náhrobných kameňov, tabúľ a štítov mimoriadnej kultúrnej a historickej hodnoty. Mimoriadne hodnotná a unikátna je aj zbierka dvanástich stredovekých, gotických, krídlových, nástenných oltárov, ktorých väčšina stojí na pôvodnom mieste. Podobnou zbierkou sa môže v rámci celej Európy rovnať len Bardejov. Najznámejšou, najvzácnejšou a najobdivovanejšou súčasťou Baziliky sv. Jakuba je jednoznačne hlavný oltár, ktorý pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče a je najcennejšou pamiatkou mesta.

Dielo Majstra Pavla

Dielo Majstra Pavla z Levoče v Bazilike sv. Jakuba je popredným reprezentantom neskorogotického umenia na Slovensku a najvyšším dreveným neskorogotickým krídlovým oltárom na svete. Je vysoký 18,62m so šírkou 6,27 m. Celý je zhotovený z lipového dreva zdobený lístkovým zlatom. Uprostred v oltárnej skrini dominujú monumentálne sochy Madony s dieťaťom v náručí a po jej stranách stoja apoštoli – svätý Jakub Starší po jej pravici a svätý Ján Evanjelista po jej ľavici. Na zatvorených krídlach oltárnej skrine je cyklus tabuľových malieb na tému pašií a na otvorených sú výjavy zo života sv. Jána Evanjelistu a sv. Jakuba Staršieho. Do výklenku predely je vsadené gotické súsošie zobrazujúce Poslednú večeru. Vo fiálovom štíte sú umiestnené sochy apoštolov, pravdepodobne pochádzajúce z pôvodného oltára.

Radnica

Pôvod levočskej radnice siaha do 15. storočia. Pôvodná drevená budova radnice bola zničená v roku 1550 požiarom, v roku 1599 ju požiar postihol opäť. V roku 1615 ju rozšírili a pribudovali južnú časť a arkády s podlubinami na prízemí i poschodí. Na južnej fasáde sa v pravom hornom rohu zachoval zvyšok pôvodnej maľby. Neskôr boli na fasádu medzi okná na poschodí umiestnené ďalšie maľby. Predstavujú symboly občianskych cností: striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Budova radnice je dnes spojená s renesančnou vežou, ktorá bola pristavená v rokoch 1656-1661 a slúžila ako zvonica. Zvonica bola neskôr ešte upravovaná. Na konci 19. storočia vyhotovili architekti F. Schulek a B. Jaumann plány na prebudovanie radnice v neorenesančnom slohu. Rekonštrukcia sa uskutočnila 1893-1895. V rámci nej bol vyhotovený aj vchod na prvé poschodie z východnej strany, ktorý je tam dodnes. Na prvom poschodí je veľká predsieň, zdobená hviezdicovými klenbami so štukovými rebrami. Nachádza sa tu honosný portál s mestským erbom, ktorým sa vchádza do zasadacej miestnosti. Sieň zaujme krásnym renesančným stropom. Do roku 1955 sídlila v radnici správa mesta. Na prízemí bola mestská lekáreň a v priestoroch pivnice vináreň. Dnes má v nej na pochodí expozície Spišské múzeum. Zasadacia sieň slúži mestu na reprezentačné účely.

Klietka hanby

Pred historickou radnicou môžu návštevníci mesta obdivovať klietku hanby, ktorá patrí k raritným pamiatkam Levoče. Pochádza zo 16. storočia, stojí na pevnom základe a je zdobená kovanými srdcami a ľaliami – symbolmi nevinnosti a lásky. Klietka slúžila nielen na vystavenie obvineného verejnej potupe, ale zároveň i ako výstraha pre ostatných. Na potrestaných mohla verejnosť aj pľuť. Trest sa často vykonával počas jarmokov, kedy bolo na námestí veľké množstvo ľudí. Klietka hanby stála pôvodne na mieste dnešného evanjelického kostola. Neskôr stála v parku rodiny Probstnerovcov, v priestore dnešnej nemocnice. Stredoveký pranier rodina darovala mestu v roku 1933.

Mestské opevnenie

Opevnenie, ktoré obopínalo mesto, pochádza z prelomu 13. až 14. storočia. Vyznačuje sa zložitou sústavou troch opevňovacích múrov a hradobnou priekopou. Múry sú spevnené baštami. Do mesta sa pôvodne vchádzalo troma bránami. Zachovala sa len Košická a Menhardská brána. V opevnení sa nachádza ešte Poľská brána, ktorá ňou v skutočnosti nebola. Hradby sa dopĺňali a obnovovali v priebehu 16. a 17. storočia, podľa vyvíjajúcej sa vojenskej techniky. Hradobný systém dlhý 2,5 km je takmer kompletne zachovaný, z 15 bášt a veží sa zachovalo päť.

Informácie a foto poskytlo Mesto Levoča

foto: Bazilika sv. Jakuba. autor foto Vladimír Maľák