Podrobné informácie o opičích kiahňach

Počas uplynulých dní už viacero krajín zaznamenalo potvrdené aj podozrivé prípady opičích kiahní. Prvé prípady boli zaznamenané vo Veľkej Británii a predpokladá sa, že išlo o importovanú infekciu z Afriky.

„Slovensko nie je endemickou oblasťou výskytu opičích kiahní, avšak máme široké možnosti cestovania, a preto nemôžeme vylúčiť, že budeme mať potvrdený prípad opičích kiahní aj u nás. Reálne riziko vzniku ochorenia existuje. Rozsiahle epidémie nepredpokladáme, ale očakávame sporadické ohniská. ECDC nateraz vyhodnocuje riziko šírenia infekcie vo všeobecnej populácii za veľmi nízke, v prípade ľudí s viacerými sexuálnymi partnermi ho však na základe aktuálne dostupných dát označuje za vysoké,“ informoval Úrad verejného zdravotníctva SR. Zároveň dodal, že dôkladne monitoruje situáciu vo výskyte opičích kiahní v Európe a je v kontakte s európskymi štátmi prostredníctvom európskeho systému včasného varovania a reakcie EWRS. „Opičie kiahne nie sú nové ochorenie, no prípady tohto ochorenia mimo endemických území Afriky vyvolávajú odborný záujem. V týchto dňoch preto priebežne prebiehajú odborné diskusie na medzinárodnej úrovni o pôvode, možnostiach šírenia vírusu a vhodnej forme prevencie. Upozorňujeme, že informácie o tomto ochorení sa preto môžu v nasledujúcom období upraviť, spresniť, či korigovať,“ doplnil úrad.

Opičie kiahne – charakteristika ochorenia

Ide o zoonotické ochorenie, pričom sekvenovaním boli zistené dve skupiny vírusu opičích kiahní: západoafrická skupina, ktorá sa vyskytuje najmä v oblasti od západného Kamerunu až po Sierra Leone a je spojená s rizikom úmrtia menej ako 1 %, a virulentnejšia konžská skupina v oblasti od centrálneho a južného Kamerunu až po Demokratickú republiku Kongo s rizikom úmrtia do 10 %. Rezervoár vírusu nie je úplne objasnený, pravdepodobne sú to opice, veveričky, hlodavce. Inkubačný čas ochorenia je 6 – 13 dní, môže byť až 5 – 21 dní. Do organizmu sa vírus dostáva dýchacími cestami, sliznicami alebo pri poranení kože. K prenosu zo zvierat dochádza priamo kontaktom so zvieraťom (uhryznutím, poškriabaním, kontaktom s telesnými tekutinami zvieraťa alebo pri príprave mäsa divokých zvierat) alebo nepriamo predmetmi znečistenými výlučkami zvierat. K prenosu z človeka na človeka dochádza priamym kontaktom s infekčnými léziami (vyrážkami), telesnými tekutinami alebo veľkými kvapôčkami priamo z tváre do tváre počas priameho a dlhodobého kontaktu (face-to-face), alebo nepriamo, napríklad kontaminovanou posteľnou bielizňou a podobne.

Klinické príznaky

Ochorenie začína príznakmi podobnými chrípke – horúčka, únava, bolesti svalov, zimnica, opuch lymfatických uzlín (prodromálne príznaky). Predpokladá sa, že vírus opičích kiahní môžu prenášať aj osoby s prodromálnymi príznakmi. Do troch dní od nástupu prodromálnych príznakov sa objavuje už aj typická vyrážka. Výsyp častokrát začína na tvári a následne sa rozširuje na iné časti tela vrátane dlaní, nôh a genitálnej oblasti. Výsyp sa začína makulami, ktoré sa postupne menia na papuly, vezikuly, pustuly až chrasty. Po odpadnutí chrasty je človek neinfekčný, príznaky zvyčajne zmiznú do 2 až 4 týždňov. Vyššie riziko vážneho priebehu ochorenia majú dojčatá a deti, tehotné ženy, starší a závažne imunokompromitovaní, vrátane osôb s neliečenou HIV infekciou. V diferenciálnej diagnostike je potrebné zvážiť syfilis a ovčie kiahne. Kožné lézie pri opičích kiahňach sa vo všeobecnosti všetky objavujú v rovnakom štádiu, čo je aj charakteristickým znakom varioly (pravé kiahne). Lézie ovčích kiahní sa objavujú postupne, takže na tele sa v jednom čase nachádzajú vyrážky v rôznych štádiách.

Liečba

Liečba je symptomatická a podporná, vrátane prevencie a liečby sekundárnych bakteriálnych infekcií. Zvážiť sa môže liečba antivirotikami pri závažnom priebehu ochorenia.

Prevencia:

Efektívnu ochranu (do 85 %) poskytuje vakcína proti variole. Vzhľadom na celosvetovú eradikáciu varioly v roku 1980 sa však očkovanie už nevykonáva. Posledná očkovaná kohorta proti variole na Slovensku – ročník narodenia 1976. Chorých je potrebné izolovať, vyhýbať sa kontaktu s imunokompromitovanými osobami a kontaktu so zvieratami (tzv. domáci miláčikovia). Rovnako je potrebné obmedziť sexuálnu aktivitu a úzky telesný kontakt až do úplného vymiznutia výsypu.

Čistenie, upratovanie a dezinfekcia:

Poxvírusy vykazujú mimoriadnu vysokú odolnosť voči vysychaniu a majú zvýšenú toleranciu teploty a pH v porovnaní s inými obalenými vírusmi. Tieto vlastnosti ovplyvňujú ich perzistenciu v životnom prostredí: materiály od infikovaných pacientov (napr. dermálne chrasty) alebo kontaminované predmety (napr. posteľná bielizeň) zostávajú infekčné mesiace až roky. Napriek týmto vlastnostiam sú poxvírusy citlivé na bežné dezinfekčné prostriedky, aj keď môžu byť menej citlivé na organické dezinfekčné prostriedky v porovnaní s inými obalenými vírusmi v dôsledku zníženého obsahu obalových lipidov.

Osobitná pozornosť pri čistení sa venuje toaletám a povrchom, ktorých sa často dotýkame. Kontaminovaný odev a bielizeň treba vyprať pri 60 °C. Koberce, závesy a iné mäkké bytové doplnky možno čistiť parou.

Riziko pre širšiu populáciu:

Na základe dostupných zistení je pravdepodobnosť ďalšieho šírenia vírusu medzi širšou populáciou v krajinách EÚ/EHP a celosvetovo veľmi nízka, čo vedie k celkovo nízkemu riziku pre všeobecnú populáciu. Avšak individuálne riziko vzniku opičích kiahní môže byť vysoké pre malé deti, tehotné ženy, starších alebo imunokompromitované osoby.

Treba zájsť k lekárovi

Každé ochorenie a podozrenie z ochorenia musí vyšetriť lekár, ktorý posúdi riziko závažnosti priebehu ochorenia. Osoby s vyšším rizikom závažného priebehu ochorenia si môžu vyžadovať hospitalizáciu a/alebo liečbu antivirotikami.

Choré osoby:

-sú poučené o nutnosti dodržania izolácie až do odpadnutia poslednej chrasty, vyhýbajú sa telesnému kontaktu s inými osobami (napr. sexuálna aktivita, objímanie, bozkávanie, dlhý osobný kontakt v uzavretom priestore a pod.),

-zostávajú izolované vo svojej izbe a používajú individualizované pomôcky (uteráky, posteľnú bielizeň, oblečenie, príbory, taniere a poháre), ktoré sa nesmú miešať s predmetmi ostatných členov domácnosti,

-monitorujú svoj zdravotný stav,

-denne ich telefonicky kontrolujú pracovníci RÚVZ,

-izoláciu by mali prerušiť len v nutnom prípade (napr. návšteva lekára, nevyhnutná zdravotná vychádzka) s podmienkou prekrytia výsypu (dlhý rukáv a dlhé nohavice) a prekrytia horných dýchacích ciest respirátorom,

-sa vyhýbajú kontaktu s domácimi zvieratami (cicavce, hlodavce a iné) a prípadný kontakt s nimi hlásia príslušnému veterinárovi a požiadajú ho o ďalšie odporúčania.

Úzke kontakty zahŕňajú najmä sexuálnych partnerov, osoby žijúce v spoločnej domácnosti alebo kohokoľvek, kto prišiel do kontaktu s posteľnou bielizňou alebo oblečením chorých. Kontakty by mali byť poučené, ako si majú sami denne monitorovať zdravotný stav, merať telesnú teplotu a sledovať klinické príznaky ochorenia počas 21 dní od poslednej expozície. Ak sa u kontaktov objavia klinické príznaky ochorenia, je potrebné, aby sa izolovali, s výnimkou návštevy lekárskeho vyšetrenia alebo testovania. Ďalší postup následne určí lekár.

Súčasná situácia

-Vzhľadom na aktuálny výskyt ochorenia mimo doteraz známych endemických oblastí WHO avizovalo odborné stretnutie, na ktorom plánuje revidovať a analyzovať iné možnosti prenosu a šírenia ochorenia opičích kiahní v ľudskej populácii.

-Prípady mimo Afriky boli zriedkavé, hoci v roku 2003 došlo v Spojených štátoch k prepuknutiu choroby, ktorá zahŕňala 47 potvrdených a pravdepodobných prípadov v šiestich štátoch. Išlo o prvé ohnisko nákazy hlásené z mimoafrického štátu. Prípady ochorenia sa dávali do epidemiologickej súvislosti s dovozom malých cicavcov z Ghany. V roku 2018 boli v UK hlásené 3 prípady ochorenia, dve u cestovateľov z Nigérie a jedno u zdravotníckeho pracovníka, ktorý sa o nich staral.

-V ostatných rokoch boli evidované prípady opičích kiahní mimo afrických štátov. USA odhalili v roku 2021 dva prípady, oba u cestujúcich, ktorí sa vrátili z Nigérie. Spojené kráľovstvo zaznamenalo v posledných rokoch viacero importovaných ochorení a prípady zaznamenali aj Izrael a Singapur.

-Dňa 7. mája 2022 bolo vo Veľkej Británii potvrdené ochorenie na opičie kiahne. Aktuálne sa evidujú nové potvrdené a podozrivé prípady ochorenia v najmenej dvanástich krajinách sveta. Predpokladá sa, že hlásenia na podozrenia z infekcie budú v nasledujúcich týždňoch pribúdať.

-Nateraz nie je jasné, či prípady v uvedených krajinách sú vo vzájomnej epidemiologickej súvislosti. Pokračuje epidemiologické a laboratórne vyšetrovanie.

-ECDC podrobne monitoruje situáciu a je v kontakte s členskými štátmi EÚ a štátmi, ktoré sú zapojené v Health Security Comittee.

-Úrad verejného zdravotníctva SR priebežne pozorne monitoruje situáciu vo výskyte opičích kiahní v Európe a je v kontakte s európskymi štátmi prostredníctvom európskeho systému včasného varovania a reakcie EWRS.

Opatrenia a odporúčaná forma prevencie*

(*upozorňujeme, že tieto odporúčania môžu byť v dohľadnom čase odborne prehodnotené – upravené či doplnené)

V súčasnosti sa odporúčania zameriavajú prioritne na osoby žijúce v / cestujúce do západnej a centrálnej Afriky, pričom body 1, 4 a 5 možno vztiahnuť aj na európske prostredie:

1. Vyhýbajte sa úzkemu kontaktu s ľuďmi, ktorí majú príznaky alebo potvrdenú infekciu opičích kiahní.
2. Vyhýbajte sa kontaktu so zvieratami a predmetmi, ktoré môžu byť kontaminované výlučkami zvierat.
3. Konzumujte tepelne upravenú stravu, nekonzumujte mäso divoko žijúce zvierat.
4. Dodržiavajte dôslednú a častú hygiena rúk a to použitím vody a mydla, alebo použitím dezinfekcie na alkoholovej báze.
5. Nepoužívajte spoločnú posteľnú bielizeň či uteráky.

Opatrenia na kontrolu verejného zdravia sú zamerané predovšetkým na zníženie prenosu ochorenia z človeka na človeka prostredníctvom:

-Včasného rozpoznania prípadov na základe odborného lekárskeho a laboratórneho vyšetrenia,

-izolácie infikovaných pacientov,

-implementácie vhodných opatrení na prevenciu a kontrolu infekcií v zdravotníckych zariadeniach,

-včasnej detekcie možných nových a pravdepodobných prípadov sledovaním kontaktov.

Informácie poskytla Sekcia epidemiológie a pripravenosti na pandémie a Odbor komunikácie Úradu verejného zdravotníctva SR

zdroj foto pixabay