Za humorom do histórie
Štátny archív v Trnave pozýva na unikátnu výstavu, na ktorej hrá hlavnú úlohu humor a jeho podoby v minulosti. Výstavu o tom najzábavnejšom, čo v bohatých archívnych zdrojoch archivári našli, si rozhodne nenechajte ujsť.
„Nápad vytvoriť výstavu na túto nevšednú a zaujímavú tému vznikol vo februári 2020. Vtedy ešte nikto netušil, že už o necelý mesiac pandémia koronavírusu zmení životy nás všetkých,“ približuje Júlia Ragačová, riaditeľka Štátneho archívu v Trnave a dodáva, že za dva roky, počas ktorých archivári preskúmali vyše 3 kilometre dokumentov, sa im podarilo nájsť úctyhodné množstvo materiálov viažucich sa k tejto netradičnej téme.
Pobavia osobité pozvánky, reklamy i prihlášky
Výstava Za humorom do histórie je rozdelená do niekoľkých okruhov. „Nejde o klasické obsahové rozdelenie podľa jednotlivých kategórií humoru, ale podľa tém, ktoré vyvstali z preštudovaných dokumentov,“ popisuje riaditeľka. A tak návštevníkov pobaví humor na politickú nôtu, osobité pozvánky, reklamy, prihlášky, zaujímavé straty a nálezy, ako tomu bolo napríklad v prípade krádeže čokoládovej svadobnej torty vo Veľkých Šúrovciach v roku 1932, ale aj humorné situácie z bežného života, akou bolo aj falšovanie vysvedčenia v roku 1924 v podaní Gejzu Dusíka. Nadchnú tiež rozličné sťažnosti podpísané i anonymné, vtipné prípady zo súdnej siene, politické vtipy, či preklepy v dokumentoch. Úsmevné sú aj mená vo vtipnom kontexte, keď napríklad v roku 1932 podal Adam Zajac žiadosť o likvidáciu premnožených králikov. Zaujmú aj kreslené vtipy z periodika Kultúra a život Trnavy, či inzeráty z prvej ČSR ako napríklad: „Inteligentný Slovák 35 ročný, majiteľ auta s ročným príjmom 80 tisíc ožení sa s dámou s primeraným venom“, alebo: „Mladý živnostník za účelom rozšírenia svojho dobre prosperujúceho závodu, hľadá touto cestou zoznámenie s dobre situovanou paňou. Spolužití pod zn. „Pozdej sňatok“. A potešia aj vtipy v periodiku Nové Slovensko z 20. a 30. rokov 20. storočia, pričom spomenúť môžeme tento: Pán profesor, čo súdite o mojom veku? – Ja som profesorom hudby, milostivá, a starožitnostiam sa nerozumiem!
List o prepustení vojakov
„Najstarší vtipný dokument pochádza zo 16. storočia, konkrétne z roku 1542. Poľný hajtman Moravského markgrófstva Henrich Meziřícky napísal vtedy list predstaviteľom Trnavy, aby pustili z väzenia jeho vojakov, ktorých zavreli kvôli naozaj kurióznej krádeži – v záhradách pri Ružindole pokradli Trnavčanom cibuľu. Hajtman v liste konštatoval, že cibuľa a mrkva sa oddávna pokladajú za „maly vieczy“, preto apeloval na mesto, aby vojakov prepustili,“ prezrádza Júlia Ragačová.
Vtipy majú na výstave osobitný priestor
„Samozrejme na výstave o humore nesmú chýbať vtipy. Ich výberu z obdobia od 19. až po 20. storočie je na výstave venovaný osobitný priestor,“ hovorí riaditeľka, a pridáva zopár pochádzajúcich z čias prvej ČSR:
-„Mama, v divadle hľadajú štatistov. Čo sú to za ľudia?“
„To sú mužskí, ktorí stoja a nemajú čo povedať.“
„Nebolo by to pre otecka, mama?“
-Lekár: „Pani moja, hovorím, že vám nič nie je a jedine čo potrebujete, je odpočinok.“
Dáma: „Ale prosím, podívajte sa mi na jazyk, pán doktor“
Lekár: „Ten potrebuje to samé!“
-“Pán vrchný, jedálny lístok je už 10 dní starý“, sťažuje sa zákazník.
„To nič“, odpovedá vrchný. „Ešte je všetko tu.“
Za vtipy do väzenia
„Nie všetky vyslovené vtipy mali iba nevinnú dohru. Presvedčia o tom politické vtipy, za ktoré sa občania dostali začiatkom 50. rokov 20. storočia do väzenia v Leopoldove. Na základe zákona č. 231/1948 Zb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky boli zvyčajne odsúdení na 5 mesiacov väzenia a peňažnú pokutu za vtipy, v ktorých hanobili ústavných činiteľov. Aj túto neveselú časť našich dejín si chceme pripomenúť na výstave,“ hovorí riaditeľka archívu.
Humor aj v súdnej sieni
Humor sa však podľa zistení archivárov nevyhýbal ani súdnym sieňam. Aj keď hlavným aktérom v danej situácii rozhodne do smiechu nebolo.
Takto sa urážali napríklad poslanci: „Jak je známo MUDr. Štefan T. povedal Gašparovi Š. na jednej schôdzi piešťanského obecného zastupiteľstva, že ´má maslo na hlave a takým ľuďom neni radno ísť na slnko´…“
A takto sa zasa urážali navzájom ženy: „Obžalovaná Sidónia T. je vinná priestupkom, ktorého sa dopustila tak, že dňa 24. mája 1936 povedala v Hlohovci žalobníčke Fanne P.: ´Moja riť je peknejšia ako Tvoja tvár´…“
No a takto urazil predávajúci svojho zákazníka: „Obžalovaný Anton R. je vinný priestupkom urážky na cti, ktorý spáchal tak, že začiatkom júla 1941, keď žalobca Štefan K. v Lukáčovciach pýtal si v potravnom družstve od neho pohár piva, obžalovaný prehlásil o žalobcovi, že on somárov neobsluhuje…“
A ešte jedna nešťastná náhoda, ktorá celkom postačila na to, aby sa človek dostal do problémov: „Menovaný dňa 24. januára 1963 v podnapilom stave v kancelárii Štátneho majetku v Leopoldove zvesil obraz s názvom „Kolektív XII. zjazdu KSČ“ a tento bachnul o stôl a jeho otrasom padol zo steny obraz Lenina a tento sa rozbil.“
Aj tieto príbehy písal život
„V roku 1947 prišla na návštevu Trnavy havajská skupina americkej armády. Aby im zabezpečili čo najlepšie privítanie, organizátor sa obrátil so žiadosťou na Miestny národný výbor v Trnave aby: „láskavo prepožičal k dekorácii javiska niekoľko paliem“. Ešte zaujímavejšie vyznieva žiadosť Okresnej pobočky Zväzu slovenských partizánov v Trnave, ktorá bola adresovaná mestu Trnava o zmenu názvu ulice nazvanej Partizánska z dôvodu: „Partizánska ulica, je ulica špinavá, malá a vôbec nevyhovuje menu Partizána. Ráčte preto v tejto veci urobiť nápravu čím skôr a menom Partizána pomenujte niektorú slušnú ulicu, ktorá by tomuto menu vyhovovala.“ A tak sa dovtedajšia Partizánska premenovala na Invalidskú ulicu,“ uzatvára rozprávanie Júlia Ragačová.
Takéto ako aj množstvo podobných vtipných príbehov či situácií prináša výstava Za humorom do histórie, ktorá potrvá do 30. decembra 2022.
zdroj foto Štátny archív v Trnave
text pod foto1: Sťažnosť na expresnú čistiareň v Trnave uverejnená ako vtip v časopise Roháč., november 1969
