Pod stromom pri Piešťanoch našli poklad

Stredoveké strieborné mince sa nedávno našli pod vyvráteným stromom pri meste Piešťany. Krajskému pamiatkovému úradu (KPÚ) Trnava nález ohlásil turista.

Archeológovia KPÚ Trnava Peter Grznár a Matúš Sládok po príchode na miesto prehľadali vývrat mincí s detektorom. Ten vydával na jednom mieste silný signál. Drobnými nástrojmi opatrne odkryli miesto signálu a našli tu koncentráciu mincí na ploche 25 x 20 cm.

Viedenské fenigy aj uhorské napodobeniny
Na mieste sa napokon celkovo našlo 147 mincí vrátane neúplných, z čoho našiel 25 ohlasovateľ nálezu. „Ide o prevažne viedenské fenigy a v menšom počte uhorské napodobeniny viedenských fenigov, ktoré sa vyrazili za panovníkov, ktorí vládli v rokoch 1251 až 1330,“ uviedol Matúš Sládok z KPÚ Trnava. Z nálezových informácií podľa jeho slov vyplýva, že mince uložené najskôr v organickom obale z kože alebo látky, z ktorého sa však nezachovali žiadne stopy, boli zámerne zakopané do zeme. „V čase zakopania bol blízko tohto miesta pravdepodobne zapamätateľný orientačný bod, ktorý by umožnil nálezcovi po čase miesto nájsť, napríklad výrazný strom,“ objasnil archeológ. „Ľudia si v minulosti svoj hnuteľný majetok, najmä peňažný, schovávali prevažne v nepokojných časoch, kedy sa ho snažili uchrániť pred nepriateľmi či lúpežníkmi. To, že sa poklady mincí nachádzajú doteraz naznačuje, že si ich majitelia nevyzdvihli z dôvodu ich úmrtia počas udalosti, kvôli ktorej si mince ukryli, ale mohli sa štát aj prípady, že po dlhšom čase ich už nevedeli napríklad v hustom lesnom poraste nájsť,“ prezradil Matúš Sládok.

Nájdené mince majú nepravidelný štvorcový tvar
Viedenské fenigy majú nepravidelný štvorcový tvar s obvyklým priemerom 15 až 16 mm. Prvý výskyt na našom území je doložený v 2. polovici 12. stor. V 13. až 14. stor. boli razené rakúskymi panovníkmi v mincovniach v mestách Viedeň, Viedenské Nové Mesto a Enza. Vyrážané mali rôzne motívy – leva, jelena, draka, orlicu, kríž, anjela s habsburským štítom, rytiera na koní so sokolom, polovičnú postavu vládcu, hlavu mnícha v kapucni, ryby a iné. Uhorské napodobeniny viedenských fenigov mali približne kruhový tvar, menšie parametre ako pôvodne fenigy a ikonografické odlišnosti v motívoch. V 2. polovici 13. stor. sa značne zhoršili parametre uhorských mincí – denárov, najmä ich akosť, a kvalitné fenigy sa po dlhé obdobie stali vítanou náhradou domácich mincí najmä u obchodníkov na západnom Slovensku, čo sa odzrkadľuje aj v hromadných nálezoch a depotoch. Prísunu fenigov pomohli aj intenzívne obchodné kontakty s Rakúskom, výhodný kurz voči domácim uhorským minciam a vojenské výpravy. Uhorskí králi v snahe vytlačiť z obehu fenigy okrem zákonných opatrení razili od poslednej tretiny 13. stor. až do približne roku 1340 ich napodobeniny.

Zdroj foto v texte: Pamiatkový úrad SR, autor P. Grznár