Slovensko už vyčerpalo prírodné zdroje na celý rok
Slovensko siedmeho mája dosiahlo svoj Deň ekologického dlhu. Tento dátum symbolicky upozorňuje na to, že ak by každý človek na planéte žil rovnakým spôsobom ako obyvatelia Slovenska, prírodné zdroje, ktoré má Zem k dispozícii na celý rok, by sme už vyčerpali.
„Fakt, že Slovensko dosahuje svoj ekologický dlh už začiatkom mája, ukazuje, že dlhodobo spotrebúvame viac, než nám príroda dokáže poskytnúť. Ak by každý na planéte žil ako my na Slovensku, potrebovali by sme takmer tri planéty Zem,“ hovorí riaditeľka WWF Slovensko (Svetový fond na ochranu prírody) Miroslava Plassmann a dodáva:„Kým minulý rok pripadol Deň ekologického dlhu Slovenska na 10. mája, tento rok nastal ešte skôr. Tento trend odráža rastúci tlak na prírodné zdroje – od spotreby energie, cez intenzívne poľnohospodárstvo až po nadmernú produkciu odpadu.
Porovnanie spotreby
V porovnaní s inými krajinami patrí Slovensko skôr k tým s vyššou mierou spotreby. Napríklad Česká republika dosiahla svoj ekologický dlh už 11. apríla, Franzúzsko 24. apríla a Nemecko 3. mája. Naopak, niektoré krajiny hospodária so zdrojmi efektívnejšie – v Maďarsku pripadá tento deň až na 24. júna. Rovnaký dátum ako Slovensko, 7. máj, majú tento rok aj Portugalsko či Čile.
Porovnávajú ekologickú stopu a biologickú kapacitu Zeme
Deň ekologického dlhu vypočítava organizácia Global Footprint Network porovnaním takzvanej ekologickej stopy a biologickej kapacity Zeme. Ak je spotreba vyššia než kapacita planéty, vzniká ekologický deficit. Dôsledky tohto deficitu sú čoraz viditeľnejšie aj na Slovensku. Patria medzi ne zhoršujúce sa suchá, strata biodiverzity, degradácia pôdy či vyššia náchylnosť krajiny na extrémne výkyvy počasia. „Dlh voči prírode nie je len abstraktné číslo. Prejavuje sa v reálnych problémoch – od vyššej náchylnosti krajiny na suchá či záplavy až po ubúdanie druhov. Podľa Správy o stave planéty WWF z roku 2024 klesli populácie voľne žijúcich živočíchov globálne o 73 %. To je jasný signál, že náš spôsob života je dlhodobo neudržateľný,“ objasňuje Miroslava Plassmann.
Ako môžeme posunúť Deň ekologického dlhu:
OrganizáciaGlobal Footprint Network uvádza niekoľko konkrétnych príkladov, ako posunúť deň ekologického dlhu na skorší dátum na platforme Power of Possibility:
Dekarbonizácia: Zníženie uhlíkovej zložky ekologickej stopy ľudstva o 50 % by posunulo Deň ekologického dlhu o 93 dní.
Zníženie plytvania: Ak by sme o polovicu znížili množstvo jedla, ktoré končí ako odpad, tento deň by sa posunul o 13 dní.
Udržateľné stravovanie: Ak by sme celosvetovo znížili konzumáciu mäsa o polovicu a nahradili ho rastlinnou potravou, posunuli by sme ho o 7 dní.
Obnova lesných ekosystémov: O zhruba osem dní by tento deň posunulo, keby sme obnovili lesy, pralesy a dažďové pralesy na ploche 350 miliónov hektárov.
Udržateľná doprava: A ak by sme znížili rozsah kilometrov, ktoré ľudstvo ročne najazdí autami o 50 % a tretinu by nahradila verejná doprava a zvyšok jazda na bicykli či chôdza, tento deň by sa posunul o 13 dní.
Udržateľné oblečenie: Ak zdvojnásobíme životnosť oblečenia, znížime spotrebu zdrojov na jeho výrobu o polovicu. Nákup z druhej ruky, opravy či upcyklácia môžu posunúť Deň ekologického dlhu o 5 dní.
Ilustračné foto. zdroj foto hustleco pixabay
