Výšivka krivou ihlou z Detvy
Výšivka krivou ihlou, patriaca do zoznamu nášho nehmotného kultúrneho dedičstva, sa objavuje v rôznych regiónoch Slovenska, avšak v Detve a okolí nadobudla šírkou výskytu dominantný význam. Zároveň podnietila vznik osobitého, výtvarne zaujímavého a bohato prepracovaného vzorového a kompozičného systému, ktorý je dodnes živý a vo všeobecnosti sa stal známy ako detvianska výšivka.
Predstavuje typovo predkreslenú výšivku retiazkovým stehom zhotovenú osobitnou technikou vyšívania zahroteným háčikom na tkanine napnutej pomocou rámu. Charakteristické sú pre ňu tri formy líšiace sa technicky i prevládajúcim dekorom – plné vyšívanie, vyrezávanie a podkladaná výšivka.
Tvorbe výšivky krivou ihlou sa venujú výlučne ženy. Kým výšivku pravou ihlou kedysi v Detve ovládala takmer každá žena, vyšívanie krivou ihlou bolo náročnejšie. Ženy zhotovovali odev pre seba a svojich blízkych, prípadne na objednávku. Mnohé z nich v minulosti spolupracovali aj s výšivkárskymi spolkami.
Pôvodne sa vyšívali hlavne kápky a oplecká, neskôr aj šatky, zástery a sukne. Z mužských súčiastok sa krivou ihlou vyšívali len zástery na čiernom glote. Postupne však výšivka krivou ihlou nahradila výšivku pravou ihlou aj na mužských košeliach a plátenných nohaviciach getoch. Dnes ju nájdeme aj na miestnom liturgickom odeve a textile. Na výšivkách na zamate sa pestré ornamenty ako napríklad granátové jablko, paradajka, lístok, vetvičky, zvonec, bosorka, oblápanec, dubový list, slepé hviezdičky a ich kompozície uplatnili najširšie.
V súčasnosti v meste Detva pôsobia rady nositeliek – vyšívačiek a ich starostlivou prácou vznikajú nové výšivky na súčastiach ľudového odevu i bytového textilu. Odovzdávanie zručností mladšej generácii prebieha prostredníctvom kurzov vyšívania aj individuálne v rodinách vyšívačiek.
Informácie a foto poskytlo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u / https://www.ludovakultura.sk
foto: Výšivka krivou ihlou na zamate /2015/ Táňa Hojčová.
