Uznanie pre unikátne plavenie dreva v Rakytove
Poslednému funkčnému vodnému žľabu v doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci sa dostalo významného uznania. Tradičný spôsob plavenia dreva, ktorý je s ním neodmysliteľne spojený, bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Tento zápis potvrdzuje jeho mimoriadnu hodnotu pre kultúrnu identitu Slovenska a význam ochrany tejto tradície pre budúce generácie.
Vodný žľab v doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci bol postavený už v 19. storočí. V roku 2001 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku a v roku 2006 sa realizovala jeho veľká rekonštrukcia. Žľab na plavenie dreva sa po rekonštrukcii stal funkčný po celej dĺžke 2 450 m, vďaka čomu je v súčasnosti raritou nielen v slovenskom, ale aj v celosvetovom meradle.
„Teší ma, že tradičnému plaveniu dreva v unikátnom vodnom žľabe Rakytovo sa dostalo významného uznania. Je výsledkom dlhoročnej snahy pracovníkov Mestských lesov Banská Bystrica, ktorí sa o túto jedinečnú technickú pamiatku starajú a neustále ju zveľaďujú. Aj každoročné otváranie drevorubačskej sezóny spojené s tradičným plavením dreva potvrdzuje záujem širokej verejnosti o túto výnimočnú tradíciu,“ hovorí primátor Banskej Bystrice Ján Nosko.
História plavenia dreva
V minulosti sa pri doprave dreva z miesta ťažby na miesto spracovania využívala hlavne gravitačná sila a ťažné zvieratá. Unášaciu silu vody, ktorá patrí k najstarším spôsobom dopravy, časom nahradili železnice a automobily. Najznámejším tradičným typom vodnej dopravy dreva bolo pltenie, často na veľké vzdialenosti. Drevo sa ale plavilo aj na kratšie vzdialenosti, prevažne dolinami s malými vodnými tokmi, ktoré samy osebe neboli splavné. Bolo však možné umiestniť v nich vodný žľab a napĺňať ho vodou z miestneho toku. Tak vznikla plavebná dráha umožňujúca prepravu dreva kratších rozmerov. Fyzicky náročnú prepravu dreva uľahčoval dômyselný systém jeho plavenia vo vodnom žľabe. Počas roka sa vyťažené drevo približovalo k vodnému žľabu suchými žľabmi – rizňami, koňmi i ručne, potom sa rezalo a štiepalo na metrovicu. Typickým obdobím plavenia dreva bola jar, kedy sa topil sneh. Kontrola a oprava žľabov, chystanie dreva a nárazové plavenie v čase dostatočného množstva vody vyžadovali zorganizovanie väčšieho počtu pracovníkov.
zdroj foto mesto Banská Bystrica
