Málo známy Štefánikov trojuholník lásky

Fotil celosvetovo prvé ženské akty na Madagaskare, po celom svete mal svoje „prístavy“ rozkoše, to je známe. Menej však už poznáme príbeh lásky Milana Rastislava Štefánika na Slovensku, ktorého aktérmi boli dvaja muži a jedna žena.

Ten príbeh bol však nielen diskrétny, ale aj v podstate čistý. A bol to príbeh troch mimoriadne významných osobností Slovenska. na vrchole trojuholníka lásky bola ako vždy žena – v tomto prípade pani Ida Košická. Bola vzdialenou sesternicou Štefánika. Počas návštevy príbuzných v Prahe sa stretla s oboma priateľmi a chodievali na spoločné špacírky po Petřínskych sadoch. Schneidrovi sa chodenie v trojici nepáčilo a vyzval Idu, aby si vybrala. Obom oznámila, že sa medzi nimi rozhodne na základe ich tvorby. Milan najskôr napísal báseň a Mikuláš ju vzápätí zhudobnil. Ida okúzlená výsledkom spoločného diela však opäť nerozhodla, kto si zaslúži jej väčšie sympatie. Mikulášovou manželkou sa stala až po dlhých rokoch, roku 1919.

Skutočne vznikla spoločná pieseň oboch sokov. „Něvydávaj sa ty, milá, buď ľan rok, dva trpezlivá, …“ Spievalo sa v nej. „Však tí líčko něodkvétá a ja musím preč do sveta.“ Hoci Ida Štefánikov text pochválila, hudba ju priamo očarila a bolo rozhodnuté. Svadba s Mikulášom Schneidrom Trnavským sa však konala až po Štefánikovej tragickej smrti na jar roku 1919.

Pridajme ešte príbeh, ako hudobný skladateľ k svojmu menu prišiel. Pôvodne sa tento rodák z Trnavy volal iba Mikuláš Schneider. V roku 1904 na martinských slávnostiach k nemu vraj pristúpil slovenský básnik Svetozár Hurban-Vajanský s pohárom vína a povedal: “ Ten, kto dal mojim slovám tak čisto slovenské hudbu, nemôže chodiť po svete len s nemeckým menom. „Potom vzal pohár, polial ľahko skladateľovu hlavu a pokrstil ho podľa rodného mesta“ Trnavský „.

„Ego te baptiso et fiat nomen tuum Trnavský“ A od tej doby používal Mikuláš obe mená.