Smutné, no stále nádherné melódie Panovej flauty Georgea Zamfira

Pred osemdesiatimi rokmi sa v Rumunskom Găești 6. apríla 1941 narodil George Zamfir. Neskôr svetoznámy hráč na Panovu flautu a skladateľ.

Vyštudoval Hudobnú akadémiu v Bukurešti, v roku 1968 už viedol folklórny súbor Ciocirlia. Od 70. rokov bo známy ako výnimočný koncertný umelec na všetkých európskych a neskôr aj svetových pódiách. Na svojom konte má dve stovky nahraných platní z oblasti populárnej, ľudovej aj vážnej hudby, ich predaj prevýšil 120 miliónov nosičov. Získal za ne viac ako 90 zlatých platní. Vyslúžil si pomenovanie „kráľ panovej flauty“.

Francúzska Spoločnosť pre zábavnú hudbu mu udelila jej najvyššie ocenenie, Zlatú gitaru za rok 1971 a Zväz francúzskych skladateľov ho poctil udelením čestného členstva. V roku 1972 mu skladateľ Vladimir Cosma (rumunského pôvodu) zveril sólo v hudbe k filmu Veľký blondín s čiernou topánkou .

V decembri 1973 mu generálny tajomník OSN Kurt Wadlheim poslal oficiálny blahoprajný list. Veľký úspech mala Zamfirova nahrávka rumunskej pohrebnej piesne Doina de Jale , ktorá získala v septembri 1976 štvrté miesto britskej hitparády a stala sa zvučkou náboženských relácii BBC The Light of Experience .

Ďalším hitom bola skladba Jamesa Lasta Osamelý pastier

Zamfir tiež nahral soundtrack k k niektorým filmom Sergia Leoneho.

Panova flauta alebo tiež Syrinx je dychový hudobný nástroj – aerofón .

Skladá sa z rákosových, trstinových, bambusových či drevených píšťaliek zostavených do jedného radu. Zvuky z tohto nástroja sa vyludzujú pomocou fúkania na okraje otvorov píšťaliek. Podľa gréckej mytológie hráva na flautu boh pastierov a stád Pan.

Dnes sa hojne používajú v juhoamerickej hudbe, kde sa často dve flauty vzájomne dopĺňajú pri hre jednej melódie ( hoketus ).

Panova flauta je jedným z najstarších hudobných nástrojov. Jej pôvod siaha až do samých počiatkov civilizácie. Už v dobe kamennej bola vyrábaná z tŕstia, trstiny a bambusu. Názov „Panova“ pochádza zo starovekého Grécka, z tamojšej mytológie . Podľa povestí žil v Arkádii boh Pan , má podobu napoly človeka a napoly capa, je ochranca pastierov a stád, a kedysi sa zamiloval do krásnej nymfy Syrinx . Pôvabná nymfa však jeho lásku neopätovala. Keď sa Panov záujem stal pre nymfu neznesiteľný, začala pred ním utekať. Pán ju však stále prenasledoval, až sa dostali k rieke. Syrinx už nemala kam utiecť, a tak sa na vlastnú žiadosť nechala od vládcu všetkých bohov Dia premeniť v rákosie. Panova láska k Syrinx bola však natoľko silná, že si z onoho rákosia urobil píšťalu a odvtedy na ňu po večeroch hráva smutné piesne.

V podstate v súvislosti s Panouvou fautou nie je správne hovoriť ako o píšťale, ide totiž o jednoduché rúrky (rezonátory) bez podstatných znakov píšťaly, tj. Je bez náustku a jadra. Naopak je tu určitá podobnosť s priečnou flautou.