Hraničné kamene – objekty s historickou stopou
Možno ste aj vy pri svojich potulkách lesom niekedy narazili na staré hraničné kamene. Na Slovensku ich máme veľa a podľa Pamiatkového úradu SR je päť hraničných kameňov dokonca národnými kultúrnymi pamiatkami. Na území nášho hlavného mesta zasa nájdeme približne tri stovky mestských hraničných kameňov.
Kým kedysi hraničné kamene plnili významnú úlohu a vyznačovali hranice štátov, miest a pozemkov, dnes sú často zabudnuté v lesoch či húštinách a mnohokrát sú poškodené či znehodnocované vandalmi. „Pamiatkový úrad SR registruje v rámci Bratislavy ako národnú kultúrnu pamiatku dva hraničné kamene, takzvané medzníky,“ potvrdila Mgr. Naďa Kirinovičová z Odboru štátneho informačného systému Pamiatkového úradu SR. Nájsť ich možno v západnej časti bývalej záhradnej reštaurácie Železná studnička pri dláždenej cestičke, avšak ich dnešné umiestnenie nie je pôvodné. Mimo územia Bratislavy Pamiatkový úrad SR eviduje ako národné kultúrne pamiatky tri medzníky. Ide o hraničný kameň, takzvaný Rowlandov kameň v oravskej obci Zákamenné, hraničný kameň v obci Tajov pri Banskej Bystrici a hraničný kameň (s nápisom) v obci Žehra, okres Spišská Nová Ves.
Mestské hraničné kamene na území Bratislavy
Na území Bratislavy, ktorá sa často nachádzala neďaleko hraníc rôznych štátov či ríš, je hraničných kameňov pomerne veľa. Niektoré z nich sa nachádzajú aj v areáli Slovenskej akadémie vied (SAV) na bratislavskej Patrónke. Tieto objekty majú zaujímavú historickú stopu a mohli by byť podľa odborníkov aj turistickou atrakciou. „Historická hodnota hraničných kameňov starého Prešporka je viazaná na miesto ich pôvodného osadenia. Premiestnením do súkromného lapidária jej značnú časť strácajú,“ hovorí Ing. Martin Bednárik, PhD., z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., – a dodáva, že v areáli SAV na Patrónke sa na pôvodnom mieste zachovalo už len osem historických hraničných kameňov, pričom v Bratislave a jej okolí je mestských hraničných kameňov z pôvodnej zhruba tisícky na svojich miestach do dneška už len asi tristo.
Hraničníky v areáli SAV
Kamene v areáli SAV sú časťou reťaze hraničníkov, ktoré vymedzovali les Steuergrund erdő – zhruba totožný s terajším lesom Sitina, patriaci mestu. „Hraničné kamene sú zväčša žulové z konca 19. storočia, no zopár z nich bolo vyrobených v 18. storočí z neogénneho vápenca, aký sa ťažil aj na Devínskej Kobyle. Tieto staršie kamene obvykle plnili aj úlohu medzného kameňa pozemku súkromného vlastníka hraničiaceho s mestským. Poradové číslo do nich bolo vytesané dodatočne v 19. storočí,“ objasňuje M. Bednárik a dodáva, že niektoré hraničníky boli osadené do hraničných kopčekov. Vedec zároveň apeluje na pracovníkov SAV z areálu na Patrónke či jeho návštevníkov, aby boli všímaví k nášmu spoločnému kultúrnemu a prírodnému dedičstvu a nedovolili jeho ničenie. „Rád poskytnem záujemcom o ochranu historických hraničných kameňov bližšie informácie,“ uzatvára rozprávanie M. Bednárik.
zdroj foto SAV, autor foto Martin Bednárik
