16 Apríl, Utorok
 6 °C
TOP

Pri Piešťanoch odkryli archeológovia osídlenie z obdobia paleolitu

V obci Banka pri Piešťanoch odhalili archeológovia vzácny objav pravekého osídlenia, siahajúceho do obdobia až 40-tisíc rokov pred Kristom. Našli aj kosti veľkých cicavcov, pričom by podľa predbežných analýz mohlo ísť o pozostatky mamuta srstnatého a pravdepodobne i nosorožca srstnatého.

V dedinke pri Piešťanoch robili archeológovia sondážny archeologický výskum v súvislosti s plánovanou výstavbou obytného súboru. Podarilo sa im počas neho odhaliť časť osídlenia z obdobia mladšieho paleolitu starého vyše 20 tisíc rokov, ktoré pravdepodobne patrilo nositeľom takzvanej gravettienskej kultúry. „Išlo o kultúru lovcov, ktorí sú napríklad známi vytvorením Moravianskej venuše, nájdenej v susednom katastri Moravian nad Váhom. Táto pôsobivá plastika z mamutieho kla je najstarším dokladom umenia na Slovensku,“ hovorí Peter Grznár, archeológ z Krajského pamiatkového úradu Trnava. Na mieste archeológovia objavili aj viac ako tristo kusov štiepanej kamennej industrie, prevažne odpadu, ktorý vznikal pri výrobe kamenných nástrojov. „Gravettienskí lovci osídľovali vyvýšené polohy, kde mali dobrý výhľad na stáda divej zveri putujúce údolím Považia k už vtedy existujúcim teplým prameňom pri Piešťanoch. Uvedený spôsob života potvrdzujú i nálezy kostí veľkých cicavcov. Predbežné analýzy ich určili ako pozostatky mamuta srstnatého a pravdepodobne i nosorožca srstnatého,“ objasňuje odborník.

Vzácny objav pravekého osídlenia budú ešte skúmať

Na rovnakom mieste, len o kúsok ďalej, potešili archeológov mimoriadne cenné a ešte omnoho staršie nálezy. Odhalili ich počas výkopových prác súvisiacich s výstavbou vodojemu. V hĺbke viac ako štyri metre našli fragmenty ďalšej kosti pravekého živočícha. Podľa predpokladov by mohlo ísť o paleolitické osídlenie z obdobia včasnej fázy mladého paleolitu, spájajúcej sa s kultúrou lovcov takzvaného szeletienu, no definitívnu odpoveď dá až ďalší výskum. „Takýchto lokalít je na Slovensku málo a ide skutočne o vzácny objav pravekého osídlenia nachádzajúceho sa na svojom pôvodnom mieste, z obdobia asi 32-tisíc až 40-tisíc rokov pred Kristom,“ neskrýva nadšenie archeológ. Doposiaľ sa podľa jeho slov podarilo identifikovať viac ako dvesto kusov kamennej štiepanej industrie a desiatky uhlíkov. „Z tohto dôvodu boli na toto miesto prizvaní ďalší archeológovia a odborníci špecializujúci sa na paleolit z iných inštitúcií. Na výskumnej ploche odoberali vzorky napríklad geológovia a paleontológovia zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, s ambíciou bližšie určiť podobu prírodného prostredia v minulosti, spresniť datovanie nálezov, ako aj zistiť bližšie informácie o prehistorickej flóre a faune,“ uzatvára Peter Grznár.

autor foto: Peter Grznár

Odoslať komentár