Jaskyňu Domica objavili pred 95 rokmi

Keď sa v októbri 1926 jaskyniar Ján Majko opäť raz vybral do Slovenského krasu, netušil, aký objav má na dosah. V južnom svahu Silickej planiny, medzi obcami Dlhá Ves a Kečovo v Rožňavskom okrese sa pred ním otvoril jaskynný komplex, ktorý dnes patrí medzi jaskyne svetoého významu.

Kvapľová jaskyňa Domica je najväčšou v Slovenskom krase. Spolu s jaskyňou Baradla v Maďarsku je súčasťou jaskynného komplexu s celkovou dĺžkou približne 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m.

Bohatá a rôznorodá kvapľová výzdoba radí Domicu k najkrajším jaskyniam, unikátna je aj v´daka plavbe po podzemnej riečke Styx s dĺžkou 140 m. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja. Teplota jaskyne sa pohybuje od 10,2 do 11,4 °C a vlhkosť sa tu pohybuje od 95 do 98%.

Umelo prekopaný vchod do jaskyne Domica leží vo výške 339 m n. m., blízko Domického potoka pod rovnomenným vrchom, podľa ktorého je jaskyňa pomenovaná. V jaskyni nájdeme Vstupnú chodbu, Prales, Koncertnú sieň, Palmový háj, Dóm indických pagod, Suchú chodbu a Sieň terás. Všetky sú vyzdobené množstvom odumretých kvapľových útvarov. Ružové sfarbenie niektorých kvapľov pochádza od červenej pôdy. Nižšie časti zahrňujú Objavnú chodbu, Panenskú chodbu, Majkov dóm, Prvú a Druhú plavbu.

Od začiatku päťdesiatych rokov až do roku 1984 trpela Domica každý rok záplavami, veľké záplavy postihli Domicu v roku 1954, 1955 a 1964. Najväčšia katastrofa postihla Domicu v apríli 1977. Tlak stúpajúcej vody po silných búrkach prelomil železnú bránu na vchode a prúd vody vnikol do priestorov jaskyne. Príval vody vtedy odplavil inštalované artefakty neolitického človeka a lokality boli zanesené vrstvou riedkeho bahna. Zničili sa rozvody elektrického osvetlenia. Škody boli také rozsiahle, že sa uvažovalo aj o úplnom uzavretí Domice. Našťastie, jaskyňa, resp. vstupný areál vybudovali nanovo od o 4. októbra 1984 bol oficiálne odovzdaný do užívania.

Domica je významnou archeologickou lokalitou. Jaskyňa bola obývaná už pred 5000 rokmi, dôkazom čoho sú bohaté nálezy ohnísk, rôznych črepov z nádob bukovohorskej kultúry, kamenných škrabadiel, skalných mlynčekov, kostených predmetov a pozostatkov po kolových stavbách. V Posvätnej chodbe sa na stenách zachovali aj uhľové kresby. Medzi sintrovými útvarmi je pozoruhodná zasintrovaná nádobka bukovohorskej kultúry, ktorá sa nachádza aj v logu jaskyne.