02 December, Piatok
 1 °C
TOP

Predveľkonočné obdobie – zvyky a tradície

V období do najväčších kresťanských sviatkov v roku – Veľkej noci evidujeme v ľudovom kalendári zvykov dve významné nedele. Dva týždne pred Veľkou nocou je to Smrtná nedeľa a Kvetnou označujeme zasa poslednú nedeľu pred sviatkami Zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

Vynášanie Moreny

So Smrtnou nedeľou sa spájal zvyk vynášania Moreny, ktorá bola symbolom zimy a smrti. „Dievčatá si vytvorili figurínu ženy na drevenej osnove do kríža, telo zhotovili zo slamy a obliekli do sviatočných šiat. Spievajúc išli cez dedinu, pričom Morenu držali staršie dievčatá vpredu nad hlavami ostatných. Ich cesta viedla k potoku, kde sa zhromaždili nad vodou, na moste. Malo to symbolický význam, stáli totiž medzi dvomi brehmi, na mieste prechodu, ktorý symbolizoval prechod zo zimnej do letnej polovice roka. Figurínu vyzliekli, zapálili a horiacu ju vhodili do vody. V ideálnom prípade plávala priamo preč, pokiaľ sa však zachytávala pri brehoch, ľudia verili, že sa zima bráni odísť a ešte nejaký čas potrvá,“ hovorí Martina Bocánová, riaditeľka Západoslovenského múzea v Trnave (ZSM) a dodáva, že túto funkciu nemala len ženská figurína. Napríklad na Orave a Liptove ňou bola mužská a volali ju dedko. Obchôdzka mala trochu iný charakter, ale význam bol rovnaký.

Prinášanie letečka

Na západnom Slovensku sa stretávame aj s ďalším pekným zvykom, ktorým je prinášanie letečka. „Letečko, teda rozkonárená halúzka bohato zdobená farebnými stužkami, výduškami vajec či slamenými ozdobami bola symbolom jari a rozvíjajúceho sa života. Letečko sa do obce prinášalo po vynesení Moreny, prípadne až o týždeň neskôr na Kvetnú nedeľu. Dievčatá neprechádzali priamo dedinou, ale zastavovali sa v jednotlivých domoch a prinášali svojimi vinšami zdravie a šťastie do domácností. Tento zvyk sa nazýval aj poeticky „odomykanie zeme“, ktorá sa po obchôdzke mala začať rozvíjať a kvitnúť,“ popisuje riaditeľka.

Začiatok veľkého týždňa

Kvetná nedeľa predznamenáva začiatok veľkého týždňa, ktorý je významným sviatkom kresťanov. V tento deň podľa kresťanskej vierouky vstupuje Ježiš Kristus slávnostne do Jeruzalema, kde ho ľudia vítali s palmovými a olivovými ratolesťami v rukách. „V ľudovom priestore halúzky exotických stromov nahradili bahniatka, baburiatka, mačičky, či jarabátka, ktoré si ľudia trhali z vŕb rastúcich popri potokoch a nosili do svojich príbytkov. Na Slovensku sa dodnes svätia v kostoloch tak, ako tomu bolo v minulosti. Vtedy sa verilo, že posvätené konáriky majú moc ochrániť domy od každého nešťastia, zlých duchov a hlavne od ohňa. Preto si ich zastokávali za rámy obrazov, či za hrady v domoch, kde zostávali po celý rok,“ približuje odborníčka. Bahniatka sa však podľa jej slov využívali aj v ľudovom liečiteľstve, pri vyháňaní chorôb, ale aj zlých duchov. Domáci na lopatku nabrali zopár žeravých uhlíkov, na ne položili halúzky a okiadzali chorého, či vykiadzali hospodárstvo. Niekoľko halúzok zvykli zapichnúť aj do záhrady a na polia, kde mali chrániť úrodu. „V tento deň chlapci chodili rezať vŕbové prúty a pliesť si korbáče, s ktorými šibali na veľkonočný pondelok. Samozrejme, zbieranie bahniatok aj svižných vŕbových prútov sa neriadilo striktne podľa kalendára, ale aj podľa počasia a prírody,“ uzatvára rozprávanie Martina Bocánová.

zdroj foto ZSM

Odoslať komentár