16 September, Štvrtok
 19 °C
TOP

Navštívte hrad Beckov a spoznajte jeho bohatú históriu

V malebnom prostredí stredného Považia, severovýchodne od Nového Mesta nad Váhom sa na vápencovom brale vypína hrad Beckov. Jeho studňu stráži drak menom Blundus a v hradnej kaplnke prebýva zázračná Beckovská madona.

K hradu Beckov vedie asfaltová cesta s bezbariérovým prístupom priamo z obce Beckov. Začína na východnom konci námestia so súsoším Najsvätejšej Trojice, vedie popri kostole sv. Štefana kráľa a dovedie vás až ku križovatke. Odbočením vľavo sa po vydláždenej ceste dostanete k hradu. Od obecného námestia tam prídete pešo za približne 5 minút a cesta je vhodná pre všetky vekové kategórie a zvládnu ju aj cyklisti. Svoje bicykle môžu odložiť pri pokladni, ich vjazd do areálu hradu nie je povolený.

Zaujme katapult, kováčska vyhňa aj Beckovská madona

Hrad Beckov ponúka v rámci svojho areálu jeden turistický okruh. Na dolnom nádvorí isto zaujme obliehací stroj – katapult aj jedinečné kováčske rekordy. Objavíte tu dobovú kováčsku vyhňu, kde uvidíte ukážky tradičných techník, no môžete si tu vyraziť aj pamätnú mincu s beckovským motívom. V priľahlých objektoch sa nachádza Expozícia archeológie a stavebného vývoja opráv na hrade, v ktorej nájdete zbierkové predmety od Trenčianskeho múzea v Trenčíne, ako aj fotodokumentáciu prebiehajúcich stavebných prác. Tešiť sa môžete aj na drevenú sochu draka menom Blundus, ktorý stráži hradnú studňu, a v kaplnke môžete obdivovať kópiu zázračnej sochy známej ako Beckovská madona. V hornom hrade sa môžete tešiť na výstavu stredovekej hygieny a kúpeľníctva a objavíte tu aj obrazy Ladislava Mednyánszkeho, beckovského rodáka a najznámejšieho uhorského maliara.

Pre záujemcov majú na hrade Beckov nachystané aj špeciálne prehliadky so sprievodcom a počas celej sezóny pripravujú pre návštevníkov množstvo pútavých podujatí.

Hrad Beckov sa môže pýšiť bohatou históriou

Hrad Beckov je národnou kultúrnou pamiatkou a prvé písomné zmienky o ňom pochádzajú z čias vlády uhorského kráľa Bela III. Na prelome 11. a 12. storočia v krajine značne vzrástla kráľovská moc. Na hrade sa to odzrkadlilo v jeho kamennej prestavbe. Vybudované boli najmä priestory horného hradu a severný palác. Na sklonku 13. storočia bola v juhovýchodnej časti horného hradu vybudovaná útočisková veža typu bergfrit. V 14. storočí využil mocenské vákuum uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky. „Pána Tatier a Váhu“ zaujal aj hrad Beckov, ktorý sa dočkal rozsiahlej prestavby, majúcej za cieľ zdokonaliť jeho obranu. V roku 1388 prešiel hrad znova do vlastníctva šľachty a jeho majiteľom sa stal veľmož poľského pôvodu Stibor zo Stiboríc. Stibor, nesúci aj titul Sedmohradského vojvodu, si hrad vyvolil za svoje rodové sídlo. Svoje rozprávkové bohatstvo zároveň investoval do majestátnej prestavby. Až do 19. storočia boli ešte zreteľné pôvodné fresky. Figurálne motívy vyobrazovali sv. Juraja, archanjela Michaela a Jána Krstiteľa. Medzi skvostný inventár kaplnky patrila predovšetkým socha Madony, vyrobená zo vzácneho limbového dreva. Rod Stiborovcov však spravoval hrad iba do roku 1434, keď zomrel Stiborov syn Stibor mladší. Jeho smrťou vymrela mužská línia tohto významného rodu a hrad sa opäť stáva kráľovským. O tri roky neskôr daroval kráľ Žigmund celé panstvo Pavlovi, synovi Bána z Dolnej Lendavy, ktorý sa stal manželom Kataríny, dcéry Stibora mladšieho. Ich potomkovia, známi pod menom Bánfi, spravovali hrad viac ako 200 rokov až kým ich nepostretol rovnaký osud ako rod Stiborovcov, pretože tiež vymreli po meči. Vlastníkmi hradu sa stali viacerí dedičia. V roku 1729 sa na hrad preniesol požiar z mestečka a hrad ako obytné sídlo nadobro zanikol. Prvé amatérske záchranné práce prebehli už v roku 1935, keď bola na kaplnke vybudovaná strecha v snahe zachrániť zbytky murovanej výzdoby. Rozsiahla prestavba, no najmä archeologický výskum, prebehli v 70. rokoch minulého storočia, čo umožnilo hrad sprístupniť širokej verejnosti.

Informácie poskytol hrad Beckov

zdroj foto hrad Beckov, autor foto Ľuboš Balažovič

Odoslať komentár