Ranné brieždenie a planéta Venuša
Počas celého nadchádzajúceho leta nám bude ranné brieždenie spríjemňovať planéta Venuša – keď je na oblohe večer, je večernicou, ráno je Zorničkou. Bude vychádzať dve až tri hodiny pred východom Slnka nad východným obzorom ako mimoriadne nápadný objekt.
Venuša je po Slnku a Mesiaci tretím najjasnejším telesom na oblohe. „Je to preto, že ide o planétu len o málo menšiu ako Zem, ktorá sa k nám môže priblížiť na minimálnu vzdialenosť len 38 miliónov km. Venuša sa pohybuje okolo Slnka po mierne eliptickej dráhe vo vnútri dráhy Zeme a na oblohe sa nemôže nikdy vzdialiť od Slnka viac ako 46 stupňov. Počas jej obehu vo vnútri dráhy Zeme nevidíme stále osvetlený celý kotúčik, ale len jeho časť privrátenú k Slnku. Venušu tak vidíme zo Zeme v rôznych fázach podobne ako Mesiac,“ priblížil Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV, v.v.i.
Ďalekohľadom aj voľným okom
Aby sme mohli fázy Venuše pozorovať, väčšina z nás potrebuje použiť aspoň malý ďalekohľad. Za vynikajúcich pozorovacích podmienok je určitá šanca, že ľudia s extrémne dobrým zrakom môžu pozorovať fázy Venuše aj voľným okom.
Zaujímavosť z histórie
K fázam Venuše sa viaže aj jedna zaujímavosť z histórie. „Keď v roku 1610 Galileo Galilei namieril na Venušu svoj čerstvo vyrobený ďalekohľad, uvidel planétu v tvare mesiačika. Zavolal svoju mamu, aby sa išla na to prekvapenie pozrieť a tá sa ho spýtala, prečo je ten mesiačik v ďalekohľade naopak. Galileiho ďalekohľad totiž prevracal a ona mala taký dobrý zrak, že videla Venušu ako kosáčik aj bez ďalekohľadu,“ dodal astronóm.
Informácie poskytla Slovenská akadémia vied (SAV)
foto: Fotografia Venuše v tvare kosáčika, ktorú koncom marca 2025 urobil pomocou ďalekohľadu Maksutov 15/2250 Martin Benko z Astronomického ústavu SAV, v.v.i. V Tatranskej Lomnici.
