Kalendáre nás sprevádzajú
V súčasnosti používame veľa rozličných druhov kalendárov, od vreckových, stolových, nástenných, až po tie, ktoré máme k dispozícii vo svojom počítači či mobilnom telefóne. Ako tomu však bolo kedysi?
Kalendáre tu máme už od nepamäti a majú pre náš život veľký význam. Slúžia nám na rozdelenie času do väčších celkov podľa zvolených, spravidla astronomických kritérií. Umožňujú nám orientovať sa v čase a vieme vďaka nim aký je deň či sviatok. Najstarší známy kalendár vznikol v Egypte už v 4. tisícročí pred n. l.
Počítanie rokov
„V staroveku sa roky často počítali podľa vlády panovníkov. V Grécku sa počítali od prvých olympijských hier, čiže od roku 776 pred n. l., v Ríme od založenia mesta Rím (ab urbe condita), čiže od roku 753 pred n. l. Pre Arabov je to od roku 622, čiže od Hidžry. V Európe sa roky počítajú od narodenia Ježiša Krista. Toto počítanie zaviedol mních Dionysius Exiguus okolo roku 532. V roku 1582 sa začal používať gregoriánsky kalendár, predtým sa používal juliánsky,“ približuje Milan Ševčík, kurátor historickej knižnice Západoslovenského múzea v Trnave (ZSM).
Vychádzali aj v Trnave
„V tlačiarni Trnavskej univerzity (1635 – 1777) vychádzali kalendáre, ktoré okrem samotnej kalendárovej časti obsahovali rôzne návody, rady, astronomické pozorovania, predpovede zatmení Slnka i Mesiaca, filozofické či teologické polemiky a podobne. Zvyčajne boli tlačené dvojfarebne, čiernou a červenou farbou, čo bolo typograficky dosť náročné,“ vysvetľuje Milan Ševčík a dodáva, že v historickej knižnici Západoslovenského múzea v Trnave sa zachovalo viacero exemplárov týchto kalendárov zo 17. a 18. storočia v pôvodnej koženej väzbe s nádhernou slepotlačovou zlátenou výzdobou.
zdroj foto ZSM v Trnave
