Cena plastov neodráža dopady na spoločnosť a životné prostredie

Skutočné náklady plastov pre spoločnosť sú najmenej desaťkrát vyššie ako trhové ceny tých novovyrobených. Vyplýva to zo štúdie „Plasty: skutočná cena pre spoločnosť, životné prostredie a ekonomiku“, ktorú pre Svetový fond na ochranu prírody (WWF) vypracovali analytici zo spoločnosti Dalberg.

Ľudia na celom svete vyprodukujú ročne viac ako 200 miliónov ton plastového odpadu. Toto množstvo zodpovedá zhruba 523 biliónom plastových slamiek, ktoré by obopli celú planétu Zem približne 2,8 milióna ráz, ak by sme ich spojili jednu za druhou. Až 41 percent z tohto odpadu neskončí v kontrolovanom zbere, ale zhorí na veľkých neriadených skládkach, alebo skončí voľne v prírode. Len v oceánoch ročne pribudne 11 miliónov ton plastov.

Príliš ťažké bremeno pre ľudí aj pre životné prostredie

Výroba, spotreba a likvidácia plastov majú významný negatívny vplyv na spoločnosť, životné prostredie a hospodárstvo a tieto vplyvy nie sú v súčasnosti zahrnuté v ich cene. Za každý dolár, ktorý výrobcovia zaplatia za plast, zaplatia vlády a spoločnosť najmenej desaťkrát toľko, aby napravili negatívne vplyvy. Celospoločenské náklady na plasty vyrobené v roku 2019 odhadli analytici na 3700 miliárd amerických dolárov. Autori štúdie pritom upozorňujú, že ide o konzervatívny výpočet a ak nebudeme konať, budú náklady rásť. Ak sa neudejú zásadné zmeny v spôsobe akým produkujeme plasty a ako nakladáme s plastovým odpadom, do roku 2040 dôjde totiž k zdvojnásobeniu výroby. V prípade plastov vyrobených v roku 2040 tak odhaduje štúdia WWF nárast nákladov na riešenie negatívnych dôsledkov na dvojnásobok, teda na 7100 miliárd amerických dolárov, čo zodpovedá napríklad 85 percentám svetových výdavkov na zdravotníctvo v roku 2018. Množstvo plastového odpadu, ktoré v roku 2040 skončí v oceáne bude 29 miliónov ton. „Prvý raz vidíme vyčíslenie niektorých nezapočítaných nákladov, ktoré pre spoločnosť predstavuje znečistenie plastmi. Toto bremeno je príliš ťažké pre ľudí aj pre životné prostredie,“ hovorí Marco Lambertini, generálny riaditeľ WWF International. „Zdá sa, že situácia sa nezlepšuje, zatiaľ čo odhodlanie riešiť problém je veľké. Potrebujeme zmluvu OSN o plastovom znečistení, ktorá spojí vlády, výrobcov a spotrebiteľov pri dosahovaní jasných cieľov pre znižovanie, zber a recykláciu plastov a podporu udržateľných alternatív, aby sa do roku 2030 zastavilo znečisťovanie životného prostredia plastovým odpadom,“ dodáva Marco Lambertini. Cieľom globálnej dohody by podľa WWF malo byť zastavenie znečisťovania morí a oceánov plastovým odpadom do roku 2030.

Niekoľko ďalších faktov vyplývajúcich zo štúdie

-V priebehu celého životného cyklu je plast zodpovedný za produkciu 1,8 miliardy ton emisií skleníkových plynov ročne. To je viac ako ročné emisie z leteckej a lodnej dopravy dohromady. Ak by plast bol krajinou, bol by piatym najvyšším producentom emisií na svete.

-Plast pritom prispieva ku klimatickej kríze na viacerých frontoch – na jednej strane pri produkcii, na druhej pri spracovaní odpadu, no v neposlednom rade môže plastový odpad a mikroplasty z neho prispievať k zhoršovaniu schopnosti oceánom pohlcovať CO2 z atmosféry. Oceány pritom patria k najväčší prírodným pohlcovačom CO2.

-Zhruba 500 000 až 1 milión ton plastového odpadu, ktorý každoročne pribudne v moriach a oceánoch, predstavujú rybárske siete, ktoré sú veľkou hrozbou aj pre faunu. Tieto rybárske zariadenia sú zodpovedné za tisíce úmrtí morských živočíchov ročne.

Zdroj informácií a foto WWF Slovensko