Príbeh vzácneho pergamenu

Uhorský kráľ Belo IV. udelil v roku 1238 Trnave výsady slobodného kráľovského mesta. Svedčí o tom dochovaná pergamenová listina, ktorá je najstaršou zachovanou privilegiálnou listinou na Slovensku a zároveň národnou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti je uložená v Štátnom archíve v Trnave.

Vzácna pergamenová listina má zaujímavý osud. „V 15. storočí za vpádu husitov, ju tí odniesli z mestského archívu. Trnavčanom sa listinu podarilo získať späť za 14 zlatých. Ďalších 300 zlatých zaplatili mešťania za bohoslužobné predmety, ktoré v čase obliehania mesta husiti tiež ukradli,“ prezrádza Júlia Ragačová, riaditeľka Štátneho archívu v Trnave. Tu sa však ešte peripetie vzácneho pergamenu nekončia. Listina bola v tých časoch spečatená zlatou bulou. Tá však bola v roku 1683 počas Thökölyho povstania odtrhnutá a s ňou sa čiastočne poškodil i samotný pergamen. „Zlatá bula sa už nikdy nenašla. Neskôr bola zhotovená replika, tejto vzácnej pečate. Na jej prednej strane sa nachádza portrét panovníka Bela IV., na zadnej dvojkríž,“ popisuje J. Ragačová.

Výsady, ktoré sú obsahom listiny Bela IV.
Pergamenová listina je písaná v latinčine a jej obsahom sú výsady, ktoré Trnave panovník Belo IV. udelil. Privilégiá mali pre mesto veľký význam a umožňovali jeho rýchly rozvoj.
• Trnavčania boli priamo podriadení kráľovi.
• Mohli si slobodne voliť richtára, ktorého v úrade potvrdzoval panovník a rovnako mohol panovník richtára z úradu odvolať, ak zneužil svoju funkciu.
• Zvolenému richtárovi podliehali všetci obyvatelia Trnavy a zároveň iba richtár spolu s 12-timi váženejšími občanmi mohol súdiť spory medzi týmito mešťanmi alebo medzi nimi a cudzincami. Mešťania sa však mohli v prípade nesúhlasu s rozsudkom obrátiť na kráľovský súd. Richtár smel udeliť aj hrdelný trest, s výnimkou šľachty. Spory medzi šľachticmi rozsudzoval panovník.
• Rovnako si mohli Trnavčania slobodne zvoliť farára, ktorého vo funkcii potvrdzoval ostrihomský arcibiskup.
• Desiatky mali odovzdávať, podľa starej zvyklosti nemeckého práva, v kopách.
• Ľudom, ktorí sa chceli presťahovať do Trnavy a usadiť sa tu, to malo byť umožnené bez akejkoľvek prekážky.
• Proti vôli Trnavčanov sa nesmel v meste ubytovať žiadny župan, či hodnostár. Ak by aj dostal povolenie, musel si svoje potreby zaobstarať za rozumnú cenu. V prípade návštevy kráľa, boli práve Trnavčania povinní zabezpečiť všetky jeho potreby.
• Trnavčania získali vo veci platenia mýta, to isté právo ako obyvatelia Stoličného Belehradu – to znamená mýtnu imunitu na území celého Uhorského kráľovstva.
• Výmenu mincí mal zabezpečovať richtár.
• V prípade, ak vo vojsku nebol prítomný panovník, mešťania neboli povinní zúčastňovať sa vojenských ťažení, ale boli povinní za každých sto usadlostí vyslať do kráľovského vojska jedného riadne vyzbrojeného vojaka.
• Trnavčania svoje dedičné alebo iné nehnuteľné majetky mohli predať len tomu, kto drží rovnaké výsady ako oni.
• V prípade smrti bez dedičov mohli mešťania svoj majetok poručiť komukoľvek.

Pergamenová listina je najstarším a najvzácnejším dokumentom trnavského štátneho archívu. Je uložená v špeciálnom boxe a uzamknutá v trezore. Verejnosti nie je bežne prístupná, vystavujú ju len pri špeciálnych príležitostiach.
RENÁTA KOPÁČOVÁ

foto: Listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1238. zdroj: Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Listiny, č. 1.