Poplatok za jednu vinicu bol jeden džber vína a dva denáre
Mierne zvlnená krajina v okolí Trnavy je priam posiata vinicami. Vinárstvo a víno sa s týmto prvým slobodným kráľovským mestom spájajú už od stredoveku. Svedčí o tom aj množstvo dochovaných archívnych dokumentov, ktoré sa nachádzajú v archívnych fondoch a zbierkach Štátneho archívu v Trnave.
Zlatý mok, ako sa víno zvykne nazývať, bol už od stredoveku významnou komoditou a veľmi dôležitým obchodným artiklom. Výnosy z jeho predaja tvorili značnú časť príjmov mestskej pokladnice. „V okolí Trnavy boli veľmi priaznivé podmienky na pestovanie vína a mnohí trnavskí mešťania vinice vlastnili, alebo si ich prenajímali,“ hovorí Jakub Roháč, odborný radca oddelenia spracúvania archívnych dokumentov Štátneho archívu v Trnave.
Najstaršia zachovaná listina pochádza z roku 1291
S pestovaním vína sa viazali rozličné privilégiá, ktoré Trnave ako slobodnému kráľovskému mestu udeľovali jednotliví panovníci. „Najstaršou zachovanou listinou je listina kráľa Ondreja III. z roku 1291, ktorou potvrdzuje staršiu listinu Štefana V. z roku 1271 a obsahuje ju v úplnom odpise. Tento dokument určoval výšku poplatkov ktoré platili ročne Trnavčania od každej vinice ktorú obrábali a stanovil ju na jeden džber vína a dva denáre. Takýmito nariadeniami chránil panovník mestá, ktoré boli jeho majetkom, plynuli mu z nich príjmy a bolo v jeho záujme aby chránil svojich poddaných pred zdieraním napríklad zo strany šľachty. Bola preto v tom období bežná prax, že keď nastúpil nový panovník, tak si mestá svoje privilégiá dávali potvrdiť novému panovníkovi, ktorý tým vlastne uznal ich platnosť aj počas svojej vlády. Listiny sa síce vydávali s neobmedzenou časovou platnosťou, ale takto boli kryté autoritou toho ktorého panovníka. Pokiaľ neboli potvrdené aktuálnym panovníkom, boli častokrát napádané alebo neboli dodržiavané. Takto sa zachovali potvrdenia viacerých listín. Okrem nich sa v trnavskom archíve nachádza aj privilégium kráľa Mateja Korvína z roku 1471, ktorým dáva Trnavčanom možnosť voľného predaja vína v meste. Tí tak mohli víno do Trnavy privážať v neobmedzenom množstve,“ prezrádza Jakub Roháč.
Darovacie listiny, historické mapy aj účtovné knihy
V trnavskom archíve sa zachovali aj darovacie listiny viníc či dokumenty obsahujúce historické názvy trnavských viníc, ktoré sa už aktuálne nepoužívajú. Historické mapy z okolia Horných Orešian či Suchej nad Parnou uvádzajú mená ako Sysľová, Ružová hora prípadne Vlčia hora. „Zachovali sa aj hospodárske záznamy zo 16. storočia, ktoré boli častokrát vedené v slovenčine, teda v jazyku ľudu. Sú to takzvané perecké knihy, ktoré obsahujú evidenciu všetkých majiteľov vinohradov a súpis viníc. Ďalej sa dochovali aj účtovné knihy príjmov a výdavkov. Vypovedajú o tom, aké boli zisky z vína predávaného na trhoch či čapovaného v mestských viechach, rovnako aj o hospodárení mesta na viniciach, ktoré samo obrábalo,“ popisuje archivár.
Spory okolo viníc riešil častokrát panovník
S vinicami sa však spájali aj rozličné spory, ktoré sa riešili súdnou cestou a častokrát sa dostali až na panovnícky dvor. „Bežnou praxou v tomto období bolo, že šľachta napádala vinice poddaných a bránila im v prístupe do nich. Zachoval sa napríklad rozsudok kráľovského sudcu Štefana Zápoľského v spore o červenokamenské vinice, o ktoré sa sporili trnavskí mešťania a pezinskí grófi. Panovníci riešili aj iné problémy ohľadom viníc. Napríklad ostrihomská kapitula sa pokúšala vyberať od Trnavčanov poplatky v peniazoch namiesto vína, a toto jej v roku 1508 panovník Vladislav II. zakázal,“ vysvetľuje Jakub Roháč. Niektoré súdne spory sa vliekli desiatky rokov, niekedy naprieč viacerými generáciami. „Spomenúť môžeme spor Trnavčanov s pánmi z Hradu Červený kameň Fuggerovcami, ktorí si nárokovali obrábanie viníc v Orešanoch a Suchej nad Parnou. Vinice však prináležali Trnavčanom a mali právo ich slobodne za stanovený poplatok obrábať. Už v roku 1565 nechal kráľ Maximilián II. tento spor prešetriť kráľovskému miestodržiteľovi arcibiskupovi Mikulášovi Oláhovi. Týmto však spor nevyhasol, neskôr ho viedla vdova po Mikulášovi Pálfim Mária Fuggerová aj so synom Štefanom Pálfim. Tí mali opäť snahy ovládnuť spomínané vinohrady. Trnavčanom pritom bránili vo vstupe do viníc, dokonca ich dali aj zbičovať a ukradli im tiež víno aj vybavenie a požadovali od nich vyššie poplatky, ako im boli panovníkom stanovené,“ približuje vtedajšie konflikty Jakub Roháč.
RENÁTA KOPÁČOVÁ
