Pozdišovské hrnčiarstvo vychádza z viac ako 600-ročnej tradície
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska bolo v uplynulých dňoch zapísaných ďalších sedem prvkov. Medzi nimi aj Pozdišovské hrnčiarstvo. Celkovo je v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísaných 57 prvkov.
Hrnčiarske remeslo v Pozdišovciach (okres Michalovce) vychádza z lokálnej, viac ako 600-ročnej tradície výroby keramiky formovanej vo vidieckom prostredí. Najstaršia zmienka o miestnom hrnčiarstve pochádza z roku 1416. V 18. storočí sa pozdišovskí hrnčiari združili v cechu. V roku 1947 tu ÚĽUV založil hrnčiarske družstvo, čo ovplyvnilo podobu výroby i jej výtvarného výrazu až do súčasnosti. Pozdišovská dielňa patrila k najväčším hrnčiarskym dielňam v Československu.
Pozdišovské hrnčiarstvo vychádza z výroby funkčného riadu pre domácnosť a hospodárstvo. Na tomto základe sa rozvinula aj výroba dekoratívnej keramiky. Základom pre výrobu sú hrnčiarske hliny, v regióne Zemplína prítomné v podobe pestrých ílov. Tvary pozdišovskej keramiky vychádzajú z vytáčania na hrnčiarskom kruhu a môžu byť dotvorené plastickými prvkami. Dominujú najmä plynulé krivky. Základný črep má farebnú škálu od bielej až po tehlovočervenú. Na vytvarovaný výrobok sa nanáša podkladová farba – od bielej cez odtiene žlto-hnedej po čiernu. Pre maľovanie pod glazúru sa používajú hlinky, engoby a biele, červené, žlté, hnedé, béžové, oranžové, čierne, zelené a modré farbivá. Sú nanášané štetcom alebo upraveným hovädzím rohom („rožok“), ktorý je zakončený brkom. Maľované polovýrobky sa po prežahu glazujú priehľadnou glazúrou.
Vo výzdobe je častý geometrický dekór v podobe čiar, špirál, vlnoviek, oblúčikov, bodiek a mriežok. Z rastlinných ornamentov je často zastúpený smrek, – venček, kvetina. Hlavným zoomorfným motívom je vtáčik. Ikonický je však figurálny ornament, ktorý je inšpirovaný tancom do kruhu s názvom „karička“. Do pozdišovskej tradície patrí aj zadymovaná keramika so sivým až čiernym povrchom s vlešťovanou výzdobou, bez maľby a glazúry.
Dekór pozdišovského hrnčiarstva sa stal aj inšpiračným zdrojom nielen pre tvorbu súčasnej keramiky, ale aj pre módnu tvorbu a výrobu medovníkov a kraslíc.
Informácie a foto poskytlo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u
text pod foto: Pozdišovský dutý riad na výstave / 2026 / Igor Petrilla
