Životológia je program „made in Slovakia“

Na začiatku bola nezmyselná smrť mladého človeka… Ako vraví metodička a zakladateľka projektu Henrieta Holúbeková, bola to akási facka na prebudenie. Životológia vznikla v novembri v roku 2014 na Slovensku. O dva roky neskôr získala Henrieta Holúbeková Osobitné ocenenie Národnej ceny kariérneho poradenstva a odvtedy je so svojimi mentormi pozývaná na vedecké konferencie doma aj v zahraničí, kde prezentuje Životológiu ako príklad dobrej praxe na Slovensku. Ako sama vraví, vedú študentov k tomu, aby si išli za svojimi snami, aj keď vyzerajú akokoľvek divne a zvláštne…

Na Slovensku nie je pojem životológia ešte veľmi zaužívaný, chápeme správne význam životológie ako náuky o živote?

Je to vzdelávací program, ktorý vnáša do formálneho školského systému neformálne metódy vzdelávania. Predmetom učenia je samotný mladý človek, jeho osobnosť a vzťahy s ľuďmi. Študenti sa s mentormi jednoducho rozprávajú o živote.

Takže pomáhate študentom v ich príprave na reálny život…

Žiadna škola nás nepripravila na to, ako žiť v šťastnom partnerstve, ako byť dobrým rodičom, ako vytvoriť súdržnú a silnú rodinu, ako si nájsť prácu svojich snov a ako si zarábať na živobytie. Ako si zadeliť zarobené peniaze, ako prísť na to, čo ma baví a ako pochopiť život, dospelých a samého seba. Firmy sa dlhodobo sťažujú, že absolventi dostatočne nedisponujú zručnosťami na pracovný život a na trh práce. Prichádzajú nepripravení a často zistia, že o prácu v skutočnosti nemajú záujem, pretože si v nej predstavovali niečo úplne iné. Nehovoriac o tom, že v súčasnosti vďaka masívnemu rozvoju umelej inteligencie a internetu, vznikajú nové povolania, na ktoré by študenti mali byť už teraz pripravovaní. Školy nereagujú dostatočne rýchlo na vývoj v spoločnosti. Životológia tým výrazne dopĺňa školský systém o praktické zručnosti, ktoré sa v nej nevyučujú.

V mnohých ohľadoch sa na Slovensko dostávajú novinky neskôr ako v iných častiach sveta, platí to aj v prípade životológie? Ako a kedy vlastne táto veda vznikla?

Životológia vznikla v novembri v roku 2014 na Slovensku a odvtedy ju testujeme na rôznych typoch škôl v rôznych regiónoch. Životológia je program “made in Slovakia”, avšak máte pravdu v tom, že rýchlejšie nás prijímajú v iných krajinách a chcú to skôr implementovať tam, ako u nás doma. Na Slovensku nás odborná verejnosť ešte tak – dalo by sa povedať- pozoruje, čo sme, kto sme, chodia na naše workshopy, oslovujú nás, aby sme im predstavili náš program na rôznych konferenciách. A stretávame sa aj s neférovosťou, že nás kopírujú a vytvoria si svoj program a tvária sa, že to vymysleli oni. Avšak už nemám obavy, pretože tak ako máte napríklad bežeckú obuv rôznej značky, všetky slúžia na beh. Tak aj konkurencia je výborná v tom, že posúva vpred a nás vedie k tomu, aby sme boli ešte lepší.

Čo Vás „nakoplo“ k tomu, aby ste tento projekt odštartovali práve na mladých ľuďoch, študentoch stredných škôl? Koľko ľudí s Vami na tomto projekte pracuje?

Smrť mladého študenta, ktorý skočil pod vlak. To bol pre mňa „wake up call“ – taká facka na prebudenie. Na projekte som mnou pracuje 20 ľudí a máme 35 hosťujúcich mentorov z rôznych krajín sveta. Aj úspešných Slovákov žijúcich v zahraničí. Máme tu zastúpený medzirezortný prístup a medzigeneračnú solidaritu. Dvadsať akreditovaných a certifikovaných Teen mentorov je z rôznych rezortov a oblastí nášho spoločenského života. Tvoríme spoločný dialóg medzi generáciami. Vekovo máme zastúpenie mentorov z radov študentov vyšších ročníkov stredných a vysokých škôl, ďalej ľudí vo veku rodičov študentov Životológie a v neposlednom rade aj mentori vo veku ich starých rodičov.

Aké boli začiatky a ako to je dnes?

Na začiatku sme to chceli ako krúžok po vyučovaní, no riaditeľ školy nám povedal, že nech to skúsime cez vyučovanie a malo to úspech. Historicky prvá škola, na ktorej sme to spustili, bola Obchodná akadémia v Pezinku. Spočiatku nevedeli, o čo pôjde, tak boli opatrní a podozrievaví. Neskôr, keď pochopili, o čo ide, tak aj študenti z iných skupín začali žiadať túto výuku. Stalo sa aj to, že sme spojili študentov z hodiny náboženstva k nám a s pánom kapucínom sme viedli hodinu Životológie, lebo študenti sa k nám chceli pridať a počúvať nás.

Dnes nás ministerstvo odporúča v Pedagogicko – organizačných pokynoch pre školy, ale potrebujeme aj finančnú podporu. Neúspešne sme žiadali aj o grant. Školy majú o Životológiu veľký záujem, pretože im to pomáha, avšak financie nejako k nám neprúdia. Z toho dôvodu si to posledné roky platili pre svoje deti rodičia, čo však vôbec nie je šťastné riešenie…

Momentálne prebiehajú rokovania s organizáciami a inštitúciami z krajín V4 – Česká republika, Maďarsko, Poľsko transferovať Životológiu tam. Ďalej máme partnerské organizácie v Belgicku, Fínsku, Grécku, Slovinsku, Taliansku, Rumunsku, Litve, Turecku.

Čo okrem prvých sklamaní v láske či klasických študentských problémov trápi mladých najviac?

Naozaj to chcete vedieť? Je toho veľmi veľa. Máme Vegas pravidlo, že čo sa stane vo Vegas, ostane vo Vegas. To znamená, že sme sa dohodli, že nehovoríme o tom, čo preberáme spolu. Avšak dostala som povolenie hovoriť všeobecne o ich problémoch tak, aby to pomohlo rodičom, učiteľom a iným dôležitým dospelým v ich životoch správať sa voči nim. Mladých najviac trápia rovnaké problémy, ktoré trápili nás v ich veku, avšak súčasná mládež rieši mnohé veci, ktoré prinášajú vonkajšie vplyvy dnešnej doby. Sú to dva okruhy vecí – tie, ktoré vedia pomenovať a tie, ktoré si neuvedomujú, že ich to trápi ale spôsobuje im to reálne ťažkosti. Medzi tie, ktoré vedia pomenovať patrí aj neúcta staršej generácie voči nim. Teda oni to považujú za neúctu, ja to vnímam a chápem zo strany dospelých skôr ako vynútenú autoritu, čo tiež nie je dobré a spôsobuje to skôr opačný efekt. Hľadajú sa vo svojej sexuálnej orientácii, riešia partnerské problémy svojich rodičov – rozvody, pokrytectvo spoločnosti, keď dospelí jedno hovoria a druhé konajú. A ak hovoríme o tých problémoch, ktoré si väčšina z nich neuvedomuje, je to o súčasnej dobe. Súčasná generácia mládeže sa narodila do éry tabletov a smartfónov. Je to prvá generácia, ktorá žije v permanentnom spojení cez virtuálnu sieť. Je to generácia, ktorá sa potrebuje naučiť využívať moderné technológie a umelú inteligenciu vo svoj prospech a nie byť ich otrokom – čo sa zatiaľ deje.

Aké sú reálne dopady na ich život?

Vedecké výskumy dokazujú, že im to spôsobuje depresie, úzkosti, viac inklinujú k osamelosti – k odcudzeniu sa od ostatných, neradi nadväzujú láskyplné partnerské vzťahy – oproti predchádzajúcej generácii v omnoho menšej miere alebo vôbec nie. Neveria si a cítia sa, že nie sú dosť dobrí. Tým, že nemajú ešte naučené sebariadenie – čo ich učíme v Životológii, spôsobuje im to závislosť na mobilných telefónoch a sociálnych sieťach. Trpia digitálnou demenciou, permanentným digitálnym vyrušovaním a poruchami sústredenosti, veria digitálnym klamstvám. Vieme všetci aj to, že internet a sociálne siete sú veľmi rozšíreným miestom na kyberšikanu a dokonca dokážu doviesť mladého človeka k samovražde. V tomto veku sú najdôležitejšie autority pre nich ich priatelia. Preto je dôležité, aby sme vnímali, s kým sa priatelia a od koho preberajú názory na svet, život. Zároveň je potrebné stať sa ich “dospelými priateľmi” alebo mať nablízku dospelého, ktorý je ich priateľom a vhodným vzorom.

Ako vyzerá hodina životológie?

Hodina vyzerá úplne naopak oproti bežnej hodine. Študenti majú slobodu – môžu jesť, piť, voľne sa pohybovať, t.j. nemusia sa pýtať na toaletu (príde nám to také väzenské). Kým na normálnej hodine učiteľ rozpráva a študenti musia počúvať a majú byť ticho, tí, ktorí sa pýtajú sú za “rypákov”. Na hodinách Životológie oni viac hovoria a my ich viac počúvame. Výklad danej témy (čo je na normálnej hodine preberanie nového učiva) u nás trvá asi 3 minúty teórie, ostatné dostávajú odporúčané zdroje kníh, videí, podcastov, ktoré si k danej téme môžu pozrieť, my ideme hneď na praktické cvičenia. Domáce úlohy voláme Osobná výzva – je to viac motivujúce, aby sme ich “vyhecovali” k tomu, že to skúsia a ihneď aplikujú to, čo sa naučili doma v rodine alebo medzi kamarátmi, či v triede.

Hovoríte im aj príbehy z vlastnej skúsenosti?

Celý koncept je postavený na storytellingu – rozprávaní príbehov Teen mentorov. Každé nové učivo – tematická oblasť sa vysvetľuje práve príbehom. Reálnym príbehom, kedy sme zlyhali alebo uspeli, aké to malo následky, čo sme sa z toho ponaučili a tak. Príbehy veľmi pomáhajú pri pálčivých témach alebo pri témach, ktoré sa nehovoria ľahko a verejne v skupine. Každý sa tam nájde a nemusí o sebe hovoriť nahlas, pretože je to v tom príbehu.

Životológia pomáíha mladým ľuďom v príprave na život, čo je v prvom rade úloha rodičov a škôl – kde robia chyby?

Rodičia robia chyby v tom, že jedno kážu deťom a iné žijú sami. Keď im hovoria “nefajči” a sami fajčia, “nepi” a sami pijú. “Chod‘ si za svojimi snami” a sami si za tými svojimi snami nejdú a vyhovárajú sa na všetkých okolo seba, kto za to môže. Najlepšia výchova je byť vzorom a žiť tak, ako chceme, aby žili oni . Láska, vzájomný rešpekt a úcta s jasne stanovenými hranicami. Byť tu pre nich vždy, keď urobia chybu. Otec by mal byť taký “povzbudzovač, tréner”, ktorý “hecuje” dieťa k výkonom a posúvaniu si svojich vlastných limitov. Matka má dávať lásku, tvoriť teplo domova, toto už v súčasnosti nie je v mnohých rodinách realitou. Rodičia toho máme veľa, súčasný svet nám vôbec nezjednodušuje život. Je však veľmi dôležité robiť si sebareflexiu, ako som sa zachovala počas dňa, ako komunikujem, kde by som sa mohla zlepšiť a zmeniť svoj spôsob výchovy. Avšak na obranu rodičov chcem povedať, že mnohí z nich sa chodia pozerať na hodiny Životológie a vždy odchádzajú nadšení a pýtajú si to aj pre seba samých, takéto vzdelávanie.

A kde robia chybu školy?

Na niektorých školách mám pocit, že chcú len “produkovať” otrokov bez vlastného názoru, ktorý budú len ticho počúvať, poslúchať a pracovať. Na to nám stačí vyrobiť robotov. My ľudia potrebujeme rozvíjať a preukazovať svoj potenciál. Ešte stále máme na školách aj v celej našej spoločnosti zvyšky komunistického spoločenského zriadenia, ktoré viedlo obyvateľov k pretvárke, a konformizmu. Ak niekto mal iný názor ako väčšina, bol za to trestaný a celá jeho rodina niesla dlhé roky následky jeho prejavenia sa. Tento spôsob správania je v našich rodičoch a starých rodičoch hlboko zakorenený a prenáša sa to ešte stále do výchovy detí v niektorých rodinách. 30 rokov po zmene systému ešte stále je tam ten vplyv. Mládež to vníma, vidí, nie sú hlúpi. Majú svoj pohľad na veci a svet. Školy sú stále centralizované a riadené zhora. To je ich základný problém z môjho pohľadu. Vidím a stretávam mnohých riaditeľov, ktorí majú otvorenú myseľ, inovujú, zavádzajú nové veci do školy, majú víziu a dokážu si na to nájsť aj financie a vhodných ľudí. Avšak nezmyselné predpisy im bránia v rozvoji. Cesta tu je, treba len chcieť.

Nepripravujete projekt životológie aj pre dospelých?

Áno, píše sa kniha, ktorej vydanie je naplánované na november a tvorí sa súbežne k nej aj vzdelávací program. Momenálne ho pravdepodobne spustíme online, z dôvodu súčasnej situácie. Práve teraz je na našej webstránke pre rodičov a dospelú verejnosť, odbornú aj laickú prvý online workshop Životológie pre dospelých s názvom “Preži zmenu ľahko”. Je to dva a pol hodinová nahrávka praktických cvičení a nástrojov, rád, ako si vybudovať návyky, k tomu, ako prejsť životnými zmenami, ktoré nás v živote sprevádzajú. Mám na mysli aj pozitívne zmeny, ako napríklad povýšenie v práci, kde sa môže dostaviť strach zo zlyhania, alebo manželstvo a narodenie dieťaťa, kde sme konfrontovaní s úplne iným nastavením života a spôsobom trávenia každého dňa. Aj toto vyvoláva stresy, obavy, pochybnosti, psychické ťažkosti…

Zaujímalo by ma, či máte spätnú väzbu či už od študentov alebo rodičov a pedagógov o tom, ako Váš projekt ovplyvnil ich smerovanie resp. riešenie ich problémov…

Máme spätné väzby od všetkých. Učitelia si pýtajú rady, ako riešiť niektoré situácie, chcú sa naučiť používať naše metódy, životológiu chcú zakomponovať do života triedy, aj do svojich vlastných životov. Rodičia keď prídu, zažijú, pochopia a sú radi a vďační, že sa venujeme ich deťom. Ale stretli sme sa aj s jedným konfliktom, keď rodičia nemali úplne informácie o tom, ako pracujeme. Keď sme ich poinformovali a prišli sa pozrieť, zmenili svoj názor. Študenti by chceli, aby každý predmet na školách prebiehal takto. Jednému študentovi pomohla Životológia k tomu, aby sa vzoprel šikane. Ďalšia študentka mala nezvyčajnú záľubu v kreslení príšer a všetko z čoho tiekla krv. Mala výnimočný talent na kreslenie. Dnes študuje v Los Angeles na umeleckej škole, ktorá pripravuje študentov na animácie do hollywoodskych filmov. Podieľala sa aj na animácii do poslednej časti kinohitu Avengers – end game. Vedieme študentov k tomu, aby si išli za svojimi snami, aj keď vyzerajú akokoľvek divne a zvláštne…

Foto: archív Henriety Holúbekovej