V púšti objavili veľkorozmernú studňu

Voda je základnou podmienkou života. To platí oveľa viac na ostrove v nehostinnej púštnej krajine. Osemčlennému výskumnému tímu z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), v. v. i., sa v rámci spoločného kuvajtsko-slovenského dlhodobého výskumného projektu podaril unikátny odkryv. Pri výskume nestoriánskej osady Al-Qusur zo 7. – 8. storočia nachádzajúcej sa v centrálnej časti ostrova Failaka v Arabskom zálive objavili pod nánosmi piesku veľkorozmernú studňu 1,2 m nad úrovňou mora.

„Studňa s vnútorným rozmerom 4,5 x 4,1 m a hĺbkou približne 3,3 m sa nachádza vo vnútri dobového dvorca medzi centrálnou obytnou budovou a ohradou. Spodná časť studne je vyhĺbená do podložného kameňa (bedrock) a hornú tvorí kamenný múr. Do studne vedú na jej západnej strane kamenné schody, ktorými sa dalo zísť na ploché dno s priehlbinou na pohodlnejšie vyberanie vody. Po odkrytí severnej polovice studne začala do nej prúdiť mierne slaná voda. Pohľad na trblietajúcu sa hladinu vody v objekte staršom ako 1200 rokov bol nielen pre nás, ale aj pre verejnosť doslova zázrak, ktorý vyvolal veľký záujem všetkých skupín obyvateľstva i médií,“ vysvetľuje Matej Ruttkay, vedúci výskumného tímu, riaditeľ Archeologického ústavu SAV, v. v. i.

Zachovali sa časti zuhoľnatených rastlín

Vďaka vlhkému prostrediu sa v studni zachovalo množstvo rôznych častí zuhoľnatených rastlín, napríklad semien či peľov, plodín, burín. Časť z nich je už v špecializovaných laboratóriách a druhá časť sa bude precízne odoberať priamo na mieste. Je veľmi pravdepodobné, že na ich základe sa bude dať rekonštruovať spôsob života vtedajšieho obyvateľstva, teda napríklad čo sa pestovalo, čo sa jedlo, a zároveň bude možné modelovať vtedajšie prírodné prostredie a klimatické pomery v regióne.

So studňou sú prepojené ďalšie objekty

„Samotný objekt je významný aj tým, že svojím vzhľadom a stavom zachovania je doslova predurčený na prezentáciu. So studňou sú prepojené ďalšie objekty a systém nadzemných a podzemných kanálov. To naznačuje, že studňa mohla byť využívaná aj technologicky pri rôznych činnostiach a nedá sa vylúčiť, že objekt alebo jeho časť mohol v niektorých obdobiach slúžiť ako cisterna. Práve doskúmanie druhej polovice studne a výskum priľahlých objektov, ako i analýza vnútorných sedimentov studne budú úlohou budúcoročnej výskumnej sezóny,“ dodáva archeológ. Aktuálna rádiouhlíková analýza potvrdila datovanie zániku objektu v poslednej tretine 7. stor. a v prvých dvoch tretinách 8. stor. nášho letopočtu. Na výskumnom projekte spolupracujú archeológovia SAV s National Council for Culture, Arts and Letters (NCCAL). O tento výskum sa zaujímajú nielen predstavitelia NCCAL a Kuvajtského národného múzea, ale veľký záujem prejavili aj veľvyslanci Nemecka a Vatikánu a najmä široká verejnosť i kuvajtské médiá.

Informácie poskytla Slovenská akadémia vied

foto: Kuvait, ostrov Failaka, Al-Qusur – pohľad do studne z ranoislamského obdobia. zdroj foto SAV