Skúmali protitankovú priekopu v Senici
V poslednej tretine minulého roka skúmali počas záchranného archeologického výskumu v Senici protitankovú priekopu a dva strelecké okopy zo záveru druhej svetovej vojny. Plošným rozsahom sondáže išlo o doposiaľ najväčší výskum reliktov druhej svetovej vojny na Slovensku.
„Priekopa bola očakávaným nálezom, nakoľko je na leteckých a satelitných snímkach viditeľná ako línia farby odlišnej od okolia a vedela o nej aj časť miestnych obyvateľov,“ uviedol Matúš Sládok z Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Trnava a dodal tiež, že priekopy patrili k najdôležitejším prvkom zátarás. Len na Slovensku sa vykopali v celkovej dĺžke stoviek kilometrov a hoci je pre ne zaužívaný prívlastok protitankové, boli rovnako účinné aj proti ľahším vozidlám, koňom, a ak boli doplnené o ďalšie prvky, napríklad prekážky s ostnatým drôtom, aj proti pechote. „Často boli dopĺňané aj mínovými poľami, oceľovými rozsocháčmi – takzvaný českí ježkovia, železobetónovými ježkami, blokmi či zakopanými čiastočne vyčnievajúcimi koľajnicami a kolmi. Na ich budovaní sa podieľali rôzne organizácie nacistickej Nemeckej ríše a Slovenského štátu. Najväčší podiel pracovníkov tvorili povinne nasadení civilisti slovenskej i nemeckej národnosti vrátane žien a mladistvých,“ objasnil archeológ a doplnil, že šírka skúmanej priekopy je od 4 do 4,7 m a hĺbka od 1,5 do 3 m, pričom hĺbka narastá smerom k ceste k z Jablonice do mesta, keďže útok vozidlami sa predpokladal v tomto mieste.
Našli militáriá z prechodu frontu
Na dne priekopy sa našli militáriá z prechodu frontu. „Najpočetnejšie sú nemecké nábojnice 7,92 × 57 mm Mauser, ktorých sa našlo trinásť. Kvôli pokročilej korózii sa podarilo určiť miesto výroby iba pri jednej, a tým je Altenburg v nemeckom spolkovom štáte Durínsko. Ďalšie militáriá sú zastúpené len po jednom kuse, a to nábojnica 6,35 mm Browning vyrobená českou spoločnosťou, nemecký ešus – viacdielna nádoba na jedlo, vyrobený v meste Lüdenscheid v Severnom Porýnii-Vestfálsku, sovietska nevystrelená strela kalibru 23 mm z náboja 23 × 152 mm B do kanónu bojového lietadla Iliušin Il-2 „Šturmovik“, sovietska strela kalibru 14,5 mm z náboja 14,5 × 114 mm do protitankových pušiek PTRD-41 a PTRS-41 a sovietska nábojnica 7,62 × 25 mm Tokarev z pištole Tokarev T-33 alebo samopalov Sudajev PPS-43 a PPŠ-41 Špagin vyrobená v ruskom Ulianovsku v roku 1944,“ prezradil Matúš Sládok.
Okopy vykopané do steny
Na okraji priekopy boli priamo do jej steny vykopané dva okopy, vzdialené od seba skoro osem metrov. Dimenzované boli len pre jedného strelca. „Vojaci sa mohli po dne priekopy rozmiestňovať do a zo streleckých pozícií tak ako v zákopoch alebo v bastiónových opevneniach v krytých cestách (fr. Chemin couvert). V každom z okopov sa našlo 9 nábojníc 7,92 × 57 mm Mauser. Výrazná korózia umožnila bližšie určiť len jednu. Vyrobená bola v Berlíne v roku 1938. Vzhľadom na ich počet by mohli pochádzať buď z nemeckej pušky Karabiner 98k, ktorá mala štandardne pásku na 5 nábojov, alebo z nemeckých pušiek Gewehr 41 alebo 43, ktoré mali zásobník na 10 nábojov. Keďže pásky, ktoré sa po spotrebovaní nábojov zvyčajne vyhadzovali, sa v okopoch a v ich okolí nenašli, nábojnice pochádzajú skôr z pušiek so zásobníkmi. Sondáž zákopy, ktoré sa kopali pred i za priekopami, nezachytila. Táto situácia je takmer určite dôkazom nedobudovania opevnenia a okopy len improvizovane, ale nedostatočne, nahradili súvislé zákopy,“ priblížil odborník a vysvetlil, že na výskume priekopy názorne vidieť, ako sú náboje, alebo len ich časti strely a nábojnice, dôležitým a dobre datovateľným archeologickým prameňom, bez ktorého sa rekonštrukcia pohnutých krvavých udalostí, akou bol prechod frontu cez Slovensko v rokoch 1944 a 1945, nezaobíde. „Ak by sme vychádzali len z písomných prameňov, niektoré udalosti by sme nikdy nezrekonštruovali tak dôkladne, ako to dokážeme s pomocou archeológie,“ uzavrel Matúš Sládok.
foto: Jeden zo skúmaných úsekov protitankovej priekopy, zdroj foto: KPÚ Trnava, foto M. Sládok
