18 Apríl, Sobota
 13 °C
TOP

Pripomenuli sme si Svetový deň divej prírody

V uplynulých dňoch sme si pripomenuli Svetový deň divej prírody. Ide o každoročné medzinárodné podujatie Organizácie Spojených národov, ktoré sa slávi na počesť podpísania Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín – CITES v roku 1973. Tento deň má za cieľ zvýšiť povedomie o dôležitosti ochrany divokej prírody a o jej význame pre planétu aj ľudstvo.

Téma tohto roka sa sústreďuje na dôležitú a menej známu časť biodiverzity – voľne rastúce liečivé a aromatické rastliny a ich úlohu pri zabezpečovaní ľudského zdravia a zachovávaní tradícií, podpore kultúrneho dedičstva a lokálnych zvykov a vytváraní obživy pre komunity závislé od prírodných zdrojov. „Tieto rastliny predstavujú základ mnohých liečiv a slúžia ako suroviny pre farmaceutický, potravinársky a kozmetický priemysel. Zároveň sú však vystavené rastúcim tlakom, ako sú nadmerný zber, strata biotopov, klimatické zmeny či neudržateľný obchod s voľne žijúcimi druhmi,“ priblížil Odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR).

Prečo je táto téma dôležitá?

Svetový deň divej prírody je dnes aktuálnejší než kedykoľvek predtým. Biodiverzita klesá rýchlejšie než v minulosti. „Strácame jednotlivé druhy aj celé biotopy, čím sa oslabuje stabilita ekosystémov, od ktorých závisí naše zdravie, potravinová bezpečnosť aj dostupnosť vody. Voľne rastúce liečivé a aromatické rastliny môžu byť ohrozené nadmerným zberom a nezodpovednými obchodnými praktikami,“ uvádza ŠOP SR a dodáva, že niektoré druhy sú už zaradené v zoznamoch CITES, preto je ich trvalo udržateľné využívanie kľúčové. Ochrana týchto rastlín podporuje zdravie ľudí, zachovanie tradičných vedomostí a ekonomickú stabilitu komunít, ktoré sú od prírodných zdrojov závislé.

Aj na Slovensku máme cenné druhy

Aj na Slovensku sa nachádza množstvo cenných druhov, napríklad pľuzgierka islandská, horec bodkovaný, medvedica lekárska, vachta trojlistá, rozchodnica ružová alebo kľukva močiarna, z ktorých sa zbierajú napríklad korene ako súčasť tradičného liečiteľstva. „Tieto druhy si dnes vyžadujú citlivú ochranu a udržateľné využívanie. Princíp ochrany a zároveň šetrného využívania prírodných zdrojov je zakotvený aj v slovenskej legislatíve ochrany prírody,“ objasňuje ŠOP SR.

Ohrozené druhy na Slovensku

Aj na Slovensku máme viacero ohrozených druhov. Tie najviac ohrozené rastlinné a živočíšne druhy sú uvedené v Červených zoznamoch Slovenska. Do kategórie kriticky ohrozený druh patrí napríklad svišť tatranský. Medzi ohrozené druhy patrí syseľ pasienkový, hraboš panónsky, rys ostrovid a kamzík tatranský. Medzi zraniteľné druhy patrí napríklad mačka divá, vydra riečna a viaceré druhy netopierov. Z najznámejších skupín bezstavovcov patrí medzi kriticky ohrozené 46 druhov motýľov napríklad jasoň červenooký, žltáčik zanoväťový, modráčik horcový, 14 druhov chrobákov a 25 druhov mäkkýšov. Medzi kriticky ohrozené patrí aj 12 druhov vtákov, napríklad sokol kobcovitý a murárik červenokrídly.

Najohrozenejšie biotopy

Najviac ohrozené sú druhy viazané na špecifické a ubúdajúce biotopy, napríklad mokrade, tradične obhospodarované lúky či staré lesy. Na mokrade a vodné ekosystémy sú viazané napríklad mlok karpatský a viaceré druhy obojživelníkov a plazov, ktoré patria medzi ohrozené skupiny živočíchov. V starých lesoch nachádzajú útočisko druhy ako hlucháň hôrny, orol krikľavý alebo rys ostrovid. Medzi ohrozené rastliny patria druhy viazané na tradičné hospodárenie, ktoré z krajiny postupne miznú, napríklad viaceré druhy orchideí (vstavačov), napríklad vstavač vojenský, alebo hmyzovníky typické pre kosné lúky. Zraniteľnou skupinou sú aj opeľovače, ktorých populácie negatívne ovplyvňuje intenzívne poľnohospodárstvo a strata kvitnúcich biotopov – teda zdrojov potravy.

„Výzvou zostáva systematická ochrana krajiny ako celku, najmä mimo veľkoplošných chránených území,“ uzatvára Odbor komunikácie a propagácie ŠOP SR.

text pod foto: Fotografie rastlinných druhov: kľukva močiarna, vachta trojlistá, rozchodnica ružová. zdroj foto Archív ŠOP SR

Odoslať komentár