22 Máj, Streda
 19 °C
TOP

Prichádza čas stíšenia

Existuje veľa návodov, ako si robiť svoje stíšenia, ako si robiť stíšenia efektívne, na čo netreba zabudnúť a čoho sa vyvarovať.

Pamätáte si ešte aké zvyky a tradície sa robili počas adventu kedysi?

Prvým dňom kedy sa obľúbené zvyky začínali bol Ondrej (30. november). Počas tohto dňa chodili dievčatá triasť ploty so slovami: „Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, aby si mi dal znať, kedy sa budem vydávať!“ Počúvali pri tom z ktorej strany a koľkokrát zabrechal pes. Zaujímavým bolo aj liatie olova, podľa tvaru sa dievčence mali dozvedieť koho si zoberú.

Barbora (4. decembra), práve vtedy si dievčatá zvykli rezať vetvičky čerešní. Pri každej vetvičke zašepkali meno iného chlapca. Verili, že tá ktorá rozkvitne ako prvá, toho si vezmú. Podľa inej zvyklosti si dievčence dávali na Štedrý deň vetvičky okolo pása. Mládenec, ktorý si ju zobral a dal za klobúk, vyznal tak svojej milej lásku. Možno vás prekvapí skutočnosť, že obdarovanie na sviatok svätého Mikuláša má už niekoľko storočnú históriu. 6. decembra zomrel tento svätec a dodnes sa na jeho pamiatku vzájomne obdarúvame sladkosťami, či inými maličkosťami.

Trinásteho decembra boli takzvané stridžie dni. Podľa ľudových povier sa na krížnych cestách stretávali všetky bosorky. Obyčajní ľudia verili, že tento deň má magickú moc. Mládenci strúhali počas neho drevené stolčeky. Tie mali mať zázračnú moc a vďaka nim mohli vidieť na krížnych cestách spomínané strigy. Mladé devy si počas tohto dňa obliekali „kostým“ svätej Lucie. Chodili po domoch s husími perami a vyháňali všetky zlé sily a choroby. Na Tomáša (21. decembra) chodili deti po vinšovaní s „oceľou,“ vraveli pritom: „Doniesli sme Vám ocele, aby ste mali hrnce celé, aby sa Vám reťaze netrhali, kolesá nelámali. Koľko máte lyžičiek, aby ste mali toľko tehličiek, aby ste boli veselí, ako v nebi anjeli.“

Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. Ale kto sa zahľadel do dokonalého zákona slobody a vytrval nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako činiteľ skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní.” (Jk 1,22-25)

Odoslať komentár