18 August, Štvrtok
 25 °C
TOP

Muži preferovali krásu a inteligenciu, ale vítané bolo i dobré veno

Aké podoby mala v minulosti láska? Aj na túto otázku hľadali trnavskí archivári odpoveď, a tak sa vydali po jej stopách. Prejsť museli mnoho z takmer šesť kilometrov archívnych dokumentov, aby sa o tom, ako to bolo v minulosti s láskou, dozvedeli viac.

Všeličo o tom, na čo všetko trnavskí archivári počas výskumu naďabili, porozprávala Júlia Ragačová, riaditeľka Štátneho archívu v Trnave. „Na základe našich zistení môžem povedať, že k láske ľudia v minulosti pristupovali ako k čomusi vzácnemu, čo si treba chrániť. Aj keď dámy sa naoko bránili, očakávali, že muži sa o ne budú uchádzať veľmi galantným spôsobom, kam patrilo napríklad aj písanie ľúbostných listov,“ prezradila J. Ragačová.

Jeden z ľúbostných listov
Ráčili ste zbadať večer, že sa nehodíme spolu, lebo som oproti Vám veľmi netaktický babroš. Pásol som za Vami v nádeji, že Vás odprevadím k Vášmu domu, no stratili ste sa mi v kine. I chodil som Masarykovou ulicou až po Františkánsku, avšak márne. Domov som sa vrátil o deviatej namrzený, že ste pre mňa nedosiahnuteľná…
S pekným pozdravom a bozkom rúk Váš ctiteľ.

Objavili svadobné oznámenie Alžbety Báthoryovej
Zaujímavým objavom trnavských archivárov boli svadobné oznámenia staré viac ako 400 rokov. V minulosti mali rôznu podobu. „Takým top je svadobné oznámenie Františka Nádašdyho a Alžbety Báthoryovej, ktoré zaslali magistrátu mesta Trnava 29. marca 1575. Oznamujú v ňom, že v nedeľu 8. mája 1575 uzavrú manželstvo v mestečku Vranov, dnes je to Vranov nad Topľou. Zaujímavosťou je, že v čase vydaja mala Alžbeta 14 rokov a František 19 rokov,“ objasnila J. Ragačová. Na základe svadobného oznámenia mesto Trnava vždy pristúpilo k obdarovaniu mladomanželov z najvýznamnejších šľachtických rodín tej doby. Mesto Trnava im pritom dávalo rozličné dary. „Nevieme kto ich vymýšľal, ale boli to zvyčajne praktické veci. Z jedného zo záznamov v účtovnej knihe mesta Trnava sa dozvedáme o svadobnom dare pre Františka Thurzu. Ako svadobný dar mu venovalo mesto veľký strieborný pohár vážiaci 36 lótov, čo by bolo pri viedenských lótoch zhruba 630 gramov. Taký pohár v tom čase stál 33 zlatých, čo bol vtedy takmer ročný plat niektorých zamestnancov mesta,“ dodáva J. Ragačová.

Zaujali aj zoznamovacie inzeráty
Trnavskí archivári naďabili tiež na zoznamovacie inzeráty, ktoré vyšli v periodiku Nové Slovensko v 40. rokoch 20. storočia. „Súčasnú generáciu určite prekvapia, a v niektorých prípadoch aj pobavia kritériá, na ktoré vtedy ľudia kládli dôraz pri hľadaní si partnera. Kým ženy očakávali od partnera predovšetkým zaistenie a duševnú oporu, tak muži preferovali krásu a inteligenciu, ale vítané bolo i dobré veno,“ prezradila J. Ragačová.

Zoznamovacie inzeráty
Ona: „29-ročná, nie chudobná, nie škaredá, vysoká tmavovláska pre nedostatok príležitostí, takto hľadá pána v zaistenom postavení. Vdovci a žandári majú prednosť, no nie je podmienkou! Hláste sa len vysokí a vyše 35-roční!…“

On: „34-ročný s dobrou existenciou, samostatný, ožení sa s dievčaťom, ktoré rozumie všetkým domácim prácam, najmä ale vareniu. Veno vítané. Priložte fotografiu nie staršiu ako rok a dátum narodenia…“

Žaloba pre svadobnú tortu
Pomedzi archívnymi dokumentmi sa uchoval aj taký, ktorý zachytáva príbeh krádeže svadobnej torty, ktorý dokonca skončil až pred trnavským súdom. „Udalosť sa stala v obci Veľké Šúrovce 21. novembra 1932. Krádeže sa mal dopustiť mladistvý František, ktorý ukradol v deň konania svadby čokoládovú svadobnú tortu v hodnote 25 korún československých. Sladkú dobrotu hneď po krádeži ešte pred domom okradnutých svadobčanov spolu s kamarátmi zjedol. Na súde mladík uviedol, že jednak nevedel, že ide o zločin a tiež, že neboli s kamarátmi pozvaní na svadbu a že v ich obci je taký zvyk, že pre mladých, ktorí neboli pozvaní na svadbu, sa vždy chystá výslužka a tak za ňu považovali práve túto tortu. Keď chcel sudca vedieť, kto mu pri čine pomáhal, zachoval sa mladý muž veľmi statočne a uviedol, že bola taká veľká tma, že ani nevidel kto mu tortu pomohol zjesť. Vec sa napokon skončila šťastne, svadobný otec žalobu stiahol a tak nebol nik potrestaný,“ uzatvorila rozprávanie J. Ragačová.

RENÁTA KOPÁČOVÁ

Odoslať komentár