Nález a záchrana Einmannbunkru
V húštine na nelegálnej skládke v Trenčianskych Stankovciach zaujal pozornosť bádateľky Zlatice Kremeňovej železobetónový objekt, o ktorom sa domnievala, že by mohol pochádzať z obdobia druhej svetovej vojny. O náleze informovala Matúša Sládka z Krajského pamiatkového úradu Trnava, ktorý objekt v teréne ohliadol, potvrdil predpoklad jeho datovania a identifikoval ho ako takzvaný Einmannbunker. Po ohlásení nálezu prejavilo o objekt záujem Trenčianske múzeum v Trenčíne, ktoré zabezpečilo jeho vyzdvihnutie a prepravu do svojej pobočky v Novom Meste nad Váhom.
Einmannbunker, celým oficiálnym názvom Luftschutz – Splitterschutzzelle alebo Brandwachenstände, čo môžeme preložiť ako letecký kryt na ochranu proti črepinám a požiarne ochranné stanovište, bol primárne pozorovací objekt, ale používal sa aj ako úkryt a strážnica. Ľudový názov Einmannbunker, teda bunker pre jedného muža, odkazuje na veľkosť objektu – väčšina podtypov bola projektovaná pre jednu osobu. „Tieto objekty boli počas druhej svetovej vojny rozmiestnené najmä v areáloch či blízkosti závodov, energetických podnikov, banských, hutníckych objektov, železníc, mostov, dôležitých verejných budov, v zajateckých a koncentračných táboroch. Ich účelom bolo poskytnutie úkrytu najmä pre príslušníkov stráže alebo zaškolených pracovníkov v čase leteckého poplachu a náletu, ktorí z nich pozorovali následky bombardovania a po ňom označovali miesta nevybuchnutých bômb. Bunkre boli odolné voči tlakovým vlnám, črepinám, menším troskám, ľahkým palným zbraniam, ale nie proti priamym zásahom bômb. Takisto chránili osoby vnútri proti poveternostným vplyvom,“ priblížil Matúš Sládok.
Vyrobené boli tisíce až desaťtisíce Einmannbunkrov
Einmannbunkre sa vyrábali prevažne ako železobetónové prefabrikáty vo viacerých betonárňach na území Tretej ríše, ale možno aj na okupovaných územiach a na území európskych spojencov Osi (spolok fašistických štátov). Prefabrikované výrobky tvoril monolit alebo rôzny počet častí. Viacdielne sa prepravovali v rozloženom stave a na mieste osadenia sa poskladali. Menší počet bunkrov sa vyrábal priamo na mieste potreby na celom území kontrolovanom Treťou ríšou a jej európskymi spojencami. „V prípade zachráneného exempláru bola podlaha vyrobená na mieste osadenia a zvyšok je monolitický prefabrikát,“ objasnil odborník a dodal, že boli celkovo vyrobené tisíce až desaťtisíce Einmannbunkrov množstva typov a podtypov. Po vojne bola časť z nich počas studenej vojny využívaná na pôvodné účely, časť sa premiestnila do lomov, kde slúžili ako kryty pri odstreloch, ale väčšina bola odstránená a zničená.
Na Slovensku ich bolo minimálne päťdesiat
„Na Slovensku bolo minimálne 50 Einmannbunkrov. Doposiaľ sa zachovalo 28 kusov. Zachované identické podtypy sa nachádzajú vo Vojenskom obvode Záhorie a v Dubnici nad Váhom v priemyselnom areáli bývalých Závodov ťažkého strojárstva,“ uzavrel Matúš Sládok.
Einmannbunker z Trenčianskych Stankoviec je druhým železobetónovým objektom zachráneným spoločným úsilím pamiatkarov a Trenčianskeho múzea. V roku 2023 bolo do múzea premiestnené guľometné hniezdo, takzvaný Kugelstand alebo Kugelbunker.
foto: Celkový pohľad na Einmannbunker pred vyzdvihnutím. autor foto M. Sládok, KPÚ Trnava
